Malo by Slovensko zaviesť rovnaké opatrenia voči krajinám, ktoré chcú zotrvať na pracovných povoleniach, žiadať ich tiež?
Karol Fajnor: „Dúfam. Dúfam, ale nie som o tom presvedčený. Komunistická strana Slovenska - o. k., bude to vyžadované. Áno."
Denník SME sa rozhodol vyskúšať odbornú a jazykovú spôsobilosť lídrov slovenských politických strán na ich kandidátkach europoslancov. Vytvoril Iniciatívu za dobrého europoslanca a angažoval Angličana Kevina Slavina, ktorý vyučuje angličtinu a francúzštinu na vysokej škole v Bratislave.
Každému z kandidátov sme prostredníctvom Kevina položili tri odborné otázky v anglickom jazyku. Europoslanci po anglicky odpovedali.
Niektorí reagovali prirodzene, iní boli veľmi zaskočení. Jozef Heriban nás odkazoval na e-mail a svojho asistenta, Eva Černá si dala podmienku stretnúť sa osobne. Sergej Kozlík nie vždy porozumel otázke, Monika Beňová hneď na úvod skonštatovala: I didn't understand you. Nerozumela som vám.
Zaskočil nás aj Peter Šťastný - okamžitou otázkou, či si želáme rozhovor v anglickom alebo vo francúzskom jazyku. Perfektne ovláda obidva. Nakoniec sme s ním hovorili po anglicky, francúzštinu si vybrala len Anna Záborská.
Celkové hodnotenie jazykových znalostí lídrov na europoslancov by sme v priemere mohli ohodnotiť školskou známkou 2-. Ponúkame vám prepis ich odpovedí s minimálnou jazykovou úpravou.
Ako si predstavujete svoje pôsobenie v Európskom parlamente, čomu by ste sa chceli venovať?
Peter Šťastný, SDKÚ: „Ešte som sa nevyšpecializoval, ale politika ma zaujíma už veľmi dlho, asi 30 rokov dozadu. Biznis, šport a politika. Robím obchody a som v tom úspešný. Sami viete, že nemožno robiť obchody bez toho, aby ste sa nestretli s politikou. To je veľmi dôležité na získanie celkového prehľadu."
Edit Bauer, SMK: „Počas celého môjho života som vlastne pracovala v sociálnej oblasti. Moja obľúbená téma je sociálna politika, politika zamestnanosti a okrem toho ľudské práva a práva menšín."
Anna Záborská, KDH: „Pracujem vo výbore pre zdravotníctvo ako jeho predsedníčka, takže mojou ambíciou je sústrediť sa na otázky zdravia, rozvoja a výskumu, ako aj práva rodiny a žien."
Eva Černá, ANO: „Takže myslím si, že som špecialistka na sociálne otázky a ľudské práva. To je pre mňa veľmi zaujímavá oblasť. A tiež je to cesta, ktorú chcem nájsť v Európskom parlamente. Skutočne milujem to, čo robím v našom parlamente a tiež to chcem robiť v Európskom parlamente. A som presvedčená, že som v tom dobrá, keďže to skutočne milujem."
Monika Beňová, SMER: „Témy sú veľmi zaujímavé. Dosť veľmi zaujímavé. Budem záujem na zahraničnú politiku, pretože si myslím, že toto je dôležitá otázka pre rozšírenú Európu v budúcnosti. Takže, po prvé, zahraničná politika."
Sergej Kozlík, HZDS: „O. k., o. k. Svoje aktivity vidím ako člen výboru pre rozpočet. Dlhé roky som pracoval v oblasti rozpočtovej politiky na Slovensku. Sme práve nezávislí v Európskom parlamente a čas ukáže, kam naša strana príde v politike v Európskom parlamente. Myslím si, že je to pre nás otvorené."
Oľga Keltošová, ĽÚ: „Pravdepodobne viete, že som bývalá ministerka práce a sociálnych vecí a dúfam, že keď budem zvolená, budem sa naďalej venovať tejto otázke. Možno by som rada pracovala vo výbore pre rovnosť príležitostí."
Karol Fajnor, KSS: „Teraz je to veľmi ťažko povedať, ktorá oblasť - keďže veľmi dôležitá otázka je otázka programu. Čo chceme robiť v Európskom parlamente. Myslím si, že to je teraz základná otázka. Samozrejme, že moja oblasť je oblasť ekonómia. Neviem, ako bude možnosť v Európskom parlamente, ako to bude. Po prvé, je to moja veľká vízia, urobiť veľmi dobrý výsledok vo voľbách. To je prvá vec. A potom môžeme hovorili, ako vyriešiť naše ciele a potom bude veľa času na riešenie problémov a otázok. Teraz chodím okolo Slovenska a mám dať inštrukcie našim ľuďom - keďže asi viete, že iba 35 respondentov chce ísť voliť. Je to veľmi, veľmi malé. Možno nechápu, čo EÚ neznamená, alebo je ich prístup je negatívny. Neviem. A preto stále behám okolo Slovenska a informujem našich ľudí, prečo je dôležité ísť a voliť Európsky parlament, prečo je dôležité ísť a voliť KSS."
Ako hodnotíte fakt, že niektoré krajiny prehodnotili svoje rozhodnutia a rozhodli sa uzavrieť pracovný trh pre ľudí z pristupujúcich krajín?
Peter Šťastný: „Určite by bolo lepšie, keby sa to nestalo, ale je to normálne. Len využívajú výhody pravidiel, hrajú podľa pravidiel. Je to normálne pre niektoré konkrétne územia, ale nemusí to uplatňovať každý a všade. Pretože v konečnom dôsledku to má pomôcť všetkým."
Edit Bauer: „Je to veľmi nepríjemné prekvapenie. Ak si uvedomíte, že slobodný pohyb je jeden zo základných princípov EÚ, tak vlastne zatvorenie pracovných trhov nie je pre nás dobrá správa."
Anna Záborská: „Majú na to právo. Verím, že ľudia z pristupujúcich krajín, ktorí sa uchádzajú o miesto v členských štátoch, ukážu svoje skúsenosti aj v týchto členských štátoch, takže v tom nevidím žiaden problém."
Eva Černá: „Neviem presne, čo sa pýtate. Stretávam mnoho ľudí z Európskeho parlamentu v mojej krajine, hlavne na konferencii, keď som bola v Portugalsku, ale tí neboli z liberálnej strany. Mám nejaké kontakty, nevoláme si, nepíšem im." (po slovensky: „Nerozumiem presne, čo chce." pokračuje po anglicky:) „Myslím si, že čakáme na túto reakciu, viem, že je to iba na niekoľkokrát, možno na dva, tri roky, niektoré krajiny chcú sedem rokov, ale chápem to a myslím si, že je to správne. Myslím si, že je to o. k."
Monika Beňová: „Toto je veľmi zlé. Toto je veľmi zlé. Dnes bol na návšteve Slovenska holandský premiér a spýtala som sa ho - prečo. Ona povedala, vlastne on povedal, že všetky krajiny kontinentálnej Európy to robia, ale to nie je dobrá odpoveď pre mojich občanov, pre občanov Slovenska. Myslím, že to bude zlé a po rozšírení budeme mať staré členské štáty a nové členské štáty a ony nebudú mať tie isté možnosti. To môže byť problém pre všetky nové štáty - ak to tak môžem povedať."
Sergej Kozlík: „Môžete zopakovať otázku? Nerozumiem vašej otázke. Môžete otázku zopakovať? Myslím, že je to iba otázka času. Myslím, že ľudia s kvalifikáciou si budú môcť nájsť prácu v Európskej únii. Po dvoch alebo piatich rokoch bude táto oblasť pre našich ľudí otvorená."
Oľga Keltošová: „Som veľmi sklamaná, pretože počas referendovej kampane na Slovensku som verila, tak ako ostatní Slováci, že budeme rovnocenní so starými členskými štátmi EÚ. V súčasnosti je to istým spôsobom sklamanie v spoločnosti - keďže mnoho ľudí hovorí, že je a bude s nami zaobchádzané ako s občanmi druhej kategórie."
Karol Fajnor: „Nie je to dobrý krok, pretože naši ľudia nie sú na tej istej úrovni. Prirodzene, v našom programe, v programe KSS, sme povedali áno - pridáme sa k EÚ, ale budeme musieť byť, ako to povedala únia, na tej istej úrovni ako Nemci, Angličania, Francúzi, Česi a tak ďalej. Všetky štáty budú na tej istej úrovni. A teraz naši ľudia vidia, že to nie je pravda."
Ste za to, aby EÚ mala svojho prezidenta? Zdôvodnite svoj názor.
Peter Šťastný: „V tomto momente nie, ale nie som zásadne proti tomu do budúcnosti."
Edit Bauer: (smiech) „Je to veľmi komplikovaná záležitosť. Vedela by som si predstaviť, že Európska únia by stala federáciou. V tom prípade by niektoré politiky museli byť pravdepodobne viac zjednotené, nielen skoordinované. V tom prípade by pravdepodobne bolo nutné reorganizovať riadenie EÚ. V tom prípade si viem predstaviť, že tiež bude založená pozícia prezidenta Európskej únie."
Anna Záborská: „Nie, nemyslím si, že potrebujeme prezidenta, ja preferujem rotujúce predsedníctvo."
Eva Černá: „Myslím si, že oni vedia, čo robia. Takže neviem, nerozmýšľala som o tejto otázke do takej hĺbky. Beriem to, ako to prichádza, takže viem, že majú obavu z našich ľudí, ale myslím si, že by nemali mať tieto problémy." (po zopakovaní otázky:) „Toto naozaj neviem, ako to bude v budúcnosti. Myslím si, že Katarína Glončáková je v tejto otázke lepšia." (ďalej po slovensky:) „Mne je to tak jedno, či bude mať prezidenta alebo čo, ako to bude."
Monika Beňová: „Ja osobne áno, pretože Európska únia by mala byť silným partnerom pre USA alebo iné štáty. Myslím si, že budeme potrebovať nejakú osobu - oni urobia túto politiku smerom k iným štátom."
Sergej Kozlík: „Naša strana podporuje myšlienku európskej ústavy s európskym prezidentom. Myslíme si, že toto je budúcnosť Európskej únie, federácie."
Oľga Keltošová: (smiech) „Ó, to nie. Viete, moja strana - ĽÚ, je pozorovateľom v Európskom parlamente - vo frakcii, ktorá sa nazýva únia pre Európu národov. Náš politický program je založený na udržiavaní národnej kultúry a národných tradičných hodnotách, ako je to len možné. Nie je podľa mňa potrebné, aby Európa bola federáciou s jedným európskym prezidentom alebo jednou európskou vládou."
Karol Fajnor: „Áno, rozprávali sme sa o tejto otázke. Myslím si, že možno ako osoba predstaviteľa, možno EÚ, by mala. Závisí to od súťaže. Myslím si, že táto otázka nie je jednoduchá, lebo každá krajina má vlastný názor. Myslíme si, že ako osoba, ktorá je ako predstaviteľ EÚ o. k., ale nie ako napríklad prezident v USA, to nie je dobrá cesta."
Autor: JÁN MALOCH
