Juraj Trokan začínal profesionálnu dráhu ako čakateľ pre vyšetrovanie na mestskej prokuratúre. Už počas štúdia sa politicky angažoval - mimo KSČ. „Cez študentské hnutie. Bol som v koordinačnom centre."
Vstup do komunistickej strany ho nelákal - jeho otec bol ministrom vlády Alexandra Dubčeka, po udalostiach v roku 1968 ho z KSČ vylúčili a zakázali mu prednášať.
Trokan vstúpil do Strany slovenskej obrody, tam ho zastihla revolúcia, stranu potom zastupoval pri zostavovaní vlády národného porozumenia. Bol zakladajúcim členom Demokratickej strany, odkiaľ ho v roku 1999 po jeho súhlase s obhajobou Ivana Lexu vylúčili.
Predstavitelia strany argumentovali aj jeho záznamom v ŠtB. Je tam uvedený pod krycími menami Jaro a Čakateľ. „Mal som blízko k bezpečnostným štruktúram bývalého režimu z hľadiska ich práce," hovorí právnik a vysvetľuje, že hovorí o období, keď viedol revoltujúce aktivity študentov.
Pešiaci ŠtB ho lanárili v krčme, ponúkali mu prácu politického utečenca - Trokan mal v Amerike starých rodičov. Ponuku krátko zvažoval, potom však odmietol. „Našli si ma ešte raz." Na vojne bol kuriérom kontrarozviedky. „Nikdy som ale nič nepodpísal, hoci som jeden čas zvažoval."
Ponuku, aby zobral obhajobu Ivana Lexu, zvažoval tiež - no nie dlho: „Povedal som si podmienky a tie som dostal." Išlo najmä o finančné ohodnotenie. Lexovci mu ponúkli sumu so šiestimi alebo so siedmimi nulami? „Toto nepotrebujem zverejňovať."
Na svoje majetkové pomery sa Trokan nesťažuje: „Boli veľmi dobré už pred prácou pre Lexu. Od roku 1991 presahujú každý rok šesťciferné číslo." Po demisii z postu primátora chce opäť pracovať ako advokát. Na to, či bude zastupovať aj Lexu, reaguje: „Ponuka neprišla." (dam)
