Londýn 20. februára (TASR) - Vyvinutie ľudských vakcín proti kmeňu vtáčej chrípky, ktorý v súčasnosti vyčíňa v Ázii, musí byť prioritou, ak sa má predísť podobnej pandémii, aká si v roku 1918 vyžiadala na celom svete okolo 50 miliónov obetí. Konštatovali to dnes odborníci z oblasti zdravotníctva.
Vírus typu H5N1, ktorý sa šíri bezprecedentným tempom medzi hydinou a spôsobil už v Ázii úmrtie 22 ľudí, podľa odborníkov predstavuje vážnu hrozbu.
Vedci si nie sú istí tým, čo vedie ku vzniku pandémie chrípky, ale sú presvedčení, že nový kmeň vzniká u vtákov alebo ošípaných a neskôr prechádza na ľudí, ktorí voči nemu nemajú vybudovanú žiadnu imunitu.
Pri pandémii "španielskej chrípky" v roku 1918, ako aj vo vírusoch zodpovedných za ďalšie epidémie sa vyskytovali kmene s kombináciou dvoch molekúl - hemagglutnínu (H) a neuramidázy (N).
H1N1, H2N2 a H3N2 boli smrtiacimi kombináciami ďalších pandemických vírusov.
Najväčšou obavou odborníkov je, že nový pandemický chrípkový vírus by mohol vzniknúť zmiešaním génov z vtáčích a ľudských kmeňov.
Marion Koopmansová z Národného ústavu verejného zdravia a životného prostredia v Holandsku a profesor Malik Peiris z Univerzity v Hongkongu, ktorí sa zaoberali predchádzajúcimi prípadmi prenosu chrípky zo zvierat na ľudí, opísali, prečo je najnovšie vypuknutie vtáčej chrípky mimoriadne nebezpečné, v dvoch správach v magazíne Lancet.
"Opätovné objavenie sa ochorenia H5N1 u ľudí poukazuje na potrebu vyvinúť vakcínu proti vírusu. Hoci vírusy vtáčej chrípky nie sú zvyčajne prenosné na ľudí, niektoré z nich naozaj predstavujú vážnu hrozbu pre ľudské zdravie," uviedol Peiris.
"Výskum nám otvoril oči a poukázal na skutočnosť, že prenos týchto vírusov z hydiny na ľudí môže prebiehať oveľa častejšie než sa predtým predpokladalo," konštatovala Koopmansová.