Minsk 19. februára (TASR) - Najstaršia, 115-ročná obyvateľka exsovietskeho Bieloruska Anna Borisevičová, bez väčších problémov prežila vo svojom vidieckom dome revolúciu, vojnu i pád Sovietskeho zväzu.
Za najťažšie obdobie svojho života považuje nútené presťahovanie sa do metropoly Minska. Jej drevený prízemný domček s ohradenou záhradkou sa totiž stal súčasťou "mesta duchov". Nový byt, v ktorom žije so svojou dcérou, je malý a penzie sú nízke.
"Na vidieku sme nemali vojnu. Neboli tam Nemci. Iba partizáni," povedala, pričom si takmer nespomenula na udalosti z druhej svetovej vojny, kedy nemecké jednotky okupovali Bielorusko a zabili milióny ľudí a zrovnávali dediny so zemou.
Ukázala aj svoj starý vnútrosovietsky pas s dátumom narodenie 18. mája 1888 - narodila sa rok pred Adolfom Hitlerom. Borisevičová sa vydala v roku 1917, v rovnakom roku ako sa boľševici chopili moci v Októbrovej revolúcii.
Každý pomaly odišiel do mesta, kde je viac pracovných príležitostí - bežný príbeh v štátoch niekdajšieho ZSSR. Najstaršia Bieloruska celé dni vyhliada z okna svojho betónového obydlia.
"Zostarla som. Je ťažké žiť osamote. Prišla som k dcére a sťažka vidím čosi iné. Penzia je malá. Ako sa dá takto žiť? Priala by som si, aby som mala vyšší dôchodok." "Pracovala som, vydala som sa, pracovala som," sumarizovala svoj život.
