obrátil. Rozhodnutie o nástupcovi terajšieho predsedu EK Romana Prodiho padne až na zasadnutí Európskej rady v júni. "Všetko ostatné sú len špekulácie, a tie sa ani opakovaním nestanú skutočnosťou," zdôraznil kancelár.
Potom, ako Prodi minulý víkend oznámil návrat do talianskej politiky, sa čoraz častejšie objavujú špekulácie o novom šéfovi komisie. Viaceré zahraničné médiá uviedli ako horúceho kandidáta na tento post práve Schüssela. Skutočnosť, že rakúsky kancelár zdržanlivo vystupuje v súčasnej kauze Grasser je podľa mnohých politikov znak toho, že je už myšlienkami v Bruseli.
V prospech Schüssela hovorí niekoľko skutočností. Pochádza z malej krajiny, je členom Európskej ľudovej strany, ktorá sa podľa očakávania stane najväčšou frakciou v EP po nasledujúcich európskych parlamentných voľbách, a tak bude môcť rozhodnúť o budúcom šéfovi EK. Proti Schüsselovi hovorí jeho koalícia so slobodnými (FPÖ), ktorá viedla v roku 2000 k uvaleniu sankcií 14 členských krajín EÚ na Rakúsko.
Na summite šéfov troch významných európskych krajín v stredu - Británie, Francúzska a Nemecka - budú Tony Blair, Jacques Chirac a Gerhard Schröder hovoriť aj o osobe budúceho predsedu EK. Podľa britského denníka Financial Times má britský premiér už jasné predstavy o osobe predsedu EK, no doteraz neviedol nijaké konkrétnosti. FT však medzi možnými kandidátmi uviedol aj rakúskeho kancelára Schüssela.
Podľa týždenníka European Voice však Schüssel nie je jediným kandidátom na tento post, pretože každá krajina má svojho favorita. Z nich však len Paavo Lipponen (Fínsko) a Antonio Vitorino (Portugalsko) potvrdili o post predsedu EK záujem. Patria však k ľavicovému táboru a majú teda menšie šance na úspech. To však ukážu až júnové voľby do EP. Odhliadnuc od väčšinových pomerov v EP, doteraz platilo pravidlo, že po ľavicovom, nasleduje pravicový predseda EK.
