ivota. Veď či už ho budú súdiť Iračania, alebo medzinárodný tribunál, hrozí mu tak či tak trest smrti. Dvojročný odklad procesu neznamená totiž odklad odsúdenia diktátora, ale režimu, ktorý má ruky postriekané krvou tisícov nevinných irackých obetí. Bez ohľadu na ich náboženskú alebo etnickú príslušnosť. Pred Saddámovou politickou mašinériou si napokon neboli istí životom ani jeho verní. Stačilo podozrenie a nešťastník s celom rodinou zmizol zo sveta bez stopy.
Otázkou ostáva, či spomínaný avizovaný dvojročný "odklad" nebude v konečnom dôsledku príčinou rastúceho hnevu tých, ktorí žiadajú spravodlivé potrestanie Saddáma a v jeho osobe celého režimu. Na druhej strane poskytuje vidinu šance pohrobkom diktátora, ktorí by ho najradšej videli opäť na slobode. Hrozí, že hra o čas sa skončí neovládateľným napätím. Vylúčiť nemožno ani občiansku vojnu. A to by znamenalo problémy nielen pre Iračanov a okupačnú správu, ale aj pre celý región. Dôvod odkladu, podľa ktorého trestu musí predchádzať vybudovanie mocenskej štruktúry v krajine je tak hazardom. Už aj preto, lebo v atmosfére čoraz výbušnejšej nespokojnosti Iračanov to bude veľmi ťažké, uzatvára Pravda.
