Slovákom sa od mája otvoria nové možnosti pracovať a žiť v krajinách Európskej únie. Dôvodov majú niekoľko - spoznávanie cudzích krajín, lepší zárobok, vyššia životná úroveň.
Je to však aj naopak. Mladí ľudia z vyspelých krajín žijú aspoň pár rokov aj u nás, na Slovensku. Prečo?
„Máte tu krásne ženy," tvrdí Dillon z Veľkej Británie. „Viete to poriadne roztočiť," tvrdí manželský pár Amanda a Ethan z USA. „Prišiel som kvôli priateľke," vysvetľuje Arno z Francúzska.
Žijú tu a budú žiť, pokiaľ ich to neomrzí. Len Američania tvrdia, že sa vrátia domov. „Home is home," hovoria. Doma je doma.
Tí, čo sú z krajín Európskej únie, to neriešia - od mája budeme vo veľkom spoločenstve.
Dillon (21), Veľká Británia: Máte 80 percent krásnych žien, u nás naopak
Angličania sa vstupu Slovenska do EÚ neobávajú. Dillon Werry, ktorý tu pracuje, tvrdí: „Možno trošku, určite nie tak, ako iné krajiny. A nebudeme si už Slovensko mýliť so Slovinskom alebo Československom."
Dillon pracuje na Slovensku v Britskej obchodnej komore. Po ukončení univerzity v Leedsi potreboval zmenu a rozhodol sa cestovať po svete. Zámerne si nevybral komerčné miesta vo Francúzsku či v Nemecku.
„Môj otec pracuje v Prahe a ja som túžil ísť trochu viac na Východ." Za hlavný dôvod svojho príchodu však označuje prácu. „Keďže tu pracujem v podstate pre Britov, po mojom návrate sa to bude vnímať pozitívne ako dobrá životná skúsenosť."
Slovensko si Dillon vybral z východoeurópskych krajín rýchlo a jednoznačne: „Máte tu nádherné ženy. Až 80 percent zo všetkých Sloveniek je veľmi príťažlivých, ostatné sú o. k. U nás je to skôr naopak." (smiech)
Chutí mu aj slovenské pivo. „Keby Angličania vedeli, koľko tu stojí pivo, tak by ste nestíhali čapovať," hovorí s úsmevom o neobyčajných slovenských cenách.
Preňho a pre jeho krajanov je u nás všetko lacné. „Zarábam tu síce 10-tisíc, čo by som u nás dostal za menej ako týždeň, ale je tu viac zábavy." Slováci sú otvorenejší ako Briti.
Zároveň si však Dillon myslí, že v Anglicku sú ľudia ochotnejší. Pridáva zážitok spred pár týždňov. „Predavačka mi v Tescu vydala peniaze spôsobom - tu máš. U nás by sa to nemohlo stať. Slováci ešte nie sú zvyknutí dodržiavať nepísané pravidlo - náš zákazník, náš pán."
Arno (24), Francúzsko: Slovensko ide dopredu, má správny smer
Francúzi o Slovákoch veľa nevedia, aj v reportáži o nedávnej návšteve Jána Pavla II. na Slovensku bol titulok „Pápež v Slovinsku". 24-ročný Arno napriek tomu prišiel žiť k nám - za priateľkou Andreou.
Svoj život si dnes predstavuje takto: „Tretinu života vo Francúzsku, tretinu na Slovensku a tretinu v lietadle na ceste z Francúzska na Slovensko." Arno pracuje v Bratislave ako lektor na Francúzskom inštitúte. Žije tu viac ako pol roka.
„Mal som možnosť ísť na stáž do Poľska alebo na Slovensko. Predtým som mal u nás niekoľko slovenských známych." Nezavážilo len priateľstvo: „Aj slovenská krajina. Je veľmi zaujímavá, veľmi sa mi páči."
Zároveň vidí, že Slovensko sa stále vyvíja a smeruje dopredu: „Cítiť to. Myslím, že o pár rokov budete na tom veľmi dobre. Máte správny smer."
Medzi Slovenskom a Francúzskom je viac rozdielov: „Slováci málokedy meškajú, Francúzi skoro stále." Francúzi sa stretávajú preto, aby sa spolu najedli: „Slováci preto, aby sa spolu napili." (smiech)
U nás sa podľa Arna viac v praxi udržiava priateľstvo: „My sa skôr iba na niečo hráme a pretvarujeme. Je to skôr navonok. Slováci sa však o svoje priateľstvo starajú a vážia si ho. Sú k sebe oveľa úprimnejší."
Zato Francúzi sú temperamentnejší. „Keď idem v Bratislave električkou, ľudia sa správajú slušne. U nás každý na každého kričí a robí neporiadok."
Biznis však vedia robiť aj naši. „Prvý deň na Slovensku som si kúpil zapaľovač. Predavač, ktorý veľmi rýchlo zistil, že neviem po slovensky, mi ho predal za 30 korún. Po dvoch mesiacoch mi ten istý zapaľovač predal ten istý predavač za 10." (smiech)
Elbert (28), Holandsko: Holanďan pracuje menej, Slovák veľmi tvrdo
Elbert Ruiz, ktorý sa narodil v Paname a je Holanďanom, pracuje v Bratislave v jednej z najväčších svetových audítorských spoločností, ktorá sa zaoberá európskym právom. Dostal sa tu cez štipendijný program holandského ministerstva CELE.
„Potrebovali človeka z multikultúrneho prostredia. Poznám legislatívne zmeny a reformný proces u vás." Zároveň ho lákalo aj to neznáme.
A prekvapili ho najmä dve veci. Prvá: „Dievčatá. Sú tu naozaj nádherné, už len kvôli nim by som tu vedel žiť. A božsky sa obliekajú." Druhá: „Kladiete slabý dôraz na rozvoj cestovného ruchu a služieb. Obyčajní Slováci sa často pozerajú na turistov ako na nejaký cudzí element, prekážku."
Elbert býva v internáte, slovenskí študenti sú podľa neho veľmi otvorení, komunikatívni a tolerantní voči cudzím kultúram. Okrem toho si o Slovákoch myslí, že dokážu veľmi tvrdo pracovať.
Rozdiely medzi Holanďanmi a Slovákmi vidí nielen v jazykovej bariére, ale aj v odlišnej kultúre a mentalite ľudí. On sám je o dva roky odhodlaný vedieť po slovensky ako rodený Slovák.
„Samozrejme, že dokonalé to nebude, ale pokúsim sa. Už ma nebavilo chodiť nakupovať so slovníkom v ruke." Vedieť po slovensky považuje za nutnosť, plánuje u nás žiť aspoň najbližšie dva roky.
Nepáči sa mu len hudba, ktorá sa hrá na našich diskotékach. „Najbližšie chcem pozvať známych DJ-ov a Samba tanečnice z Holandska, ktorí hrajú elektronickú hudbu." Plánuje to organizovať častejšie: „Dopyt tu je, ale ponuka chýba."
Martin (23), Nemecko: Devízou je srdečnosť, Nemci sú aj narcistickí
Martina Bendmana priviedol na Slovensko rovnaký dôvod ako Elberta. Pracujú v rovnakej audítorskej spoločnosti, okrem toho robí preklady z angličtiny do nemčiny a naopak.
Slovensko si sám nevybral: „Dostal som ponuku pracovať v uznávanej celosvetovej spoločnosti a takáto príležitosť sa neodmieta."
Býva vo vysokoškolskom internáte a je vcelku spokojný. Jediné, čo mu tu chýba, sú peniaze: „Nevedel by som si predstaviť vyžiť z priemerného slovenského platu. Musím využívať aj úspory z domova."
Tiež oceňuje pracovitosť Slovákov. To, že si študenti popri škole často privyrábajú, ho prekvapuje a nadchýna: „V Nemecku to nie je také bežné."
Rozdiely medzi Nemcami a Slovákmi vidí aj v natureli, v mentalite. Priznáva, že Nemci sú trochu narcistickí: „Keď má u nás niekto peniaze, dáva to najavo nielen svojím vystupovaním a správaním, ale najmä obliekaním."
Nesmierne ho prekvapila aj slovenská srdečnosť. „Raz som bol na obede v reštaurácii a musím povedať, že jedlo bolo vynikajúce. Keď majiteľ videl, ako nám chutí, objednal pre nás dvojitý zákusok a fľašu červeného. Bolo to veľmi príjemné."
V niečom sa podľa Martina s Nemcami podobáme: „Slováci sú v pití piva silnou konkurenciou pre mojich krajanov. Sem-tam to s alkoholom preženú, ale ináč je s nimi veľká zábava. Možno aj preto." (smiech)
Amanda (24) a Ethan (23), USA: Tatry, hokejisti a zábava, to je vaša krajina
Američania na Slovensku nie sú žiadnou výnimkou. Typickým príkladom sú manželia Amanda a Ethan, ktorí sú u nás od augusta minulého roka - vďaka programu, ktorý umožňuje Američanom pracovať v zahraničí.
Vyučujú angličtinu na bilingválnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. „Milujeme hory, prírodu a v Liptove sú Tatry. Preto sme si ho vybrali." Poradil im ich priateľ Mark, ktorý bol na severnom Slovensku pred dvoma rokmi.
Hoci máloktorý Američan vie, kde sa Slovensko nachádza, slovenských hokejistov dobre poznajú: „Máloktorý americký hokejový fanúšik nevie, kto je Pálffy, Šatan či Bondra. Slovákov v hokeji Američania uznávajú. Aj napriek tomu, že si o sebe myslia, že sú najlepší."
To, že Slováci na Slovensku pôsobia hanblivejšie a rezervovanejšie, Amanda a Ethan považujú aj za dôsledok jazykovej bariéry. „Viac, ako dôsledok mentality." Videli už, že to Slováci vedeli v noci poriadne roztočiť.
Amanda: „V USA sa ľudia zabávajú väčšinou do polnoci a potom idú domov. Na Slovensku sa však ľudia zabávajú do skorého rána. Keď sa vracajú domov, často stretávajú ľudí, ktorí idú ráno do práce." (smiech) „Slováci sa zabávať vedia, to sa musí nechať."
Autor: JÁN MALOCH
