Chronológia udalostí po teroristických útokoch z 11. septembra

Washington/Bratislava 8. októbra (TASR) - Spojené štáty v nedeľu pristúpili k odvetnej vojenskej akcii voči organizátorovi teroristických útokov v New ...

Washington/Bratislava 8. októbra (TASR) - Spojené štáty v nedeľu pristúpili k odvetnej vojenskej akcii voči organizátorovi teroristických útokov v New Yorku a Washingtone z 11. septembra - Usámovi bin Ládinovi, ktorý sa skrýva v Afganistane pod ochranou afganského vládnuceho hnutia Taliban. TASR prináša chronológiu udalostí po teroristických útokoch na ciele v USA.

11. septembra - O 8.45 h newyorského času narazilo do jednej zo 400 metrov vysokých budov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku dopravné lietadlo, ktoré v budove uviazlo. O 18 minút neskôr narazilo do druhej "dvojičky" WTC ďalšie dopravné lietadlo, čo vyvolalo prvé podozrenia na teroristický útok. Obe budovy sa neskôr zrútili. O 9.40 h narazilo ďalšie civilné lietadlo do budovy amerického ministerstva obrany - Pentagónu. Časť budovy sa vznietila a zrútila sa. Všetky tri lietadlá boli unesené na vnútroštátnych linkách spoločností American Airlines a United Airlines. O 10.00 havarovalo v blízkosti Pittsburghu ďalšie unesené civilné lietadlo. Americké oficiálne miesta neskôr potvrdili, že lietadlo zostrelili stíhačky, keďže hrozilo reálne nebezpečenstvo, že terčom ďalšieho útoku sa stane sídlo amerického prezidenta alebo sídlo Kongresu.

12. septembra - Americký prezident George W. Bush vyhlásil odvetu za tento teroristický čin a prisľúbil vypátranie a potrestanie vinníkov tragédie, ako aj odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.

13. septembra - Obyvatelia afganskej metropoly Kábul začali opúšťať mesto obávajúc sa amerických útokov. FBI vyhlásila, že pozná identitu páchateľov útokov. Niektorí z nich patrili k osobným priateľom arabského miliardára a militantného extrémistu Usámu bin Ládina, šesť z podozrivých absolvovalo letecký výcvik na Floride v USA. Odhady škôd sa vyšplhali na 30 až 40 miliárd dolárov. Na letisku J.F.Kennedyho v New Yorku zatkla americká polícia niekoľko podozrivých Arabov z falošnými dokladmi. USA rokovali s Indiou a Pakistanom o prípadnej pomoci pri vojenskom útoku proti Afganistanu. Obe krajiny na spoluprácu pristúpili.

14. septembra - Afganské vládne hnutie Taliban opätovne poprelo účasť na útokoch. Rovnako poprelo aj účasť bin Ládina. Zároveň pohrozilo odvetou, ak USA na krajinu zaútočia a vyzvalo na zjednotenie sa všetkých moslimov proti USA.

15. septembra - India poskytla USA detailné dokumenty o výcvikových strediskách arabského teroristu bin Ládina na území Afganistanu. Afganistan požiadal všetkých cudzincov, aby opustili jeho územie. Irán uzavrel hranice s Afganistanom, aby sa vyhol vlne utečencov v prípade útoku na Afganistan.

16. septembra - Usáma bin Ládin opäť poprel zodpovednosť za útoky na USA. Obnovilo sa letecké spojenie USA so svetom.

17. septembra - Pakistan uviedol svoje vojská do bojovej pohotovosti. Z afganského mesta Kandahár, ktoré je srdcom Talibanu, utieklo približne 100.000 osôb. Taliban rozmiestnil pozdĺž hranice s Pakistanom 30.000 vojakov. Pakistan vyzval Afganistan, aby vydal teroristu Usámu bin Ládina, ak sa chce vyhnúť vojne s USA. Afganistan uzavrel svoj vzdušný priestor pre medzinárodnú dopravu.

18. septembra - Zhromaždenie afganských duchovných (ulemov) vyhlásilo, že Afganistan by nemal bin Ládina vydať bez konkrétnych dôkazov. V Pakistane sa začali protiamerické demonštrácie. Bangladéš povolil USA využívanie svojho vzdušného priestoru.

19. septembra - USA začali presúvať svoje vojenské lietadlá do oblasti Perzského zálivu.

20. septembra - Afganskí ulemovia vyzvali bin Ládina, aby opustil Afganistan. Zároveň vyslovili požiadavku, aby OSN a Organizácia islamskej konferencie uskutočnili nezávislé vyšetrovanie útokov na USA. Irán vyhlásil, že neposkytne USA svoj vzdušný priestor.

22. septembra - Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, je pripravené USA poskytnúť svoje základne a vzdušný priestor. Vláda USA vypísala odmenu 25 miliónov dolárov za informácie o organizátoroch útoku na WTC. USA po prísľube Indie a Pakistanu o spolupráci zrušili sankcie proti týmto dvom krajinám.

26. septembra - Banky na území EÚ zmrazili okolo 100 miliónov dolárov na účtoch Usámu bin Ládina a jeho spojencov.

29. septembra - Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) objavil list s inštrukciami pre teroristov, ktorí 11. septembra uskutočnili útoky v USA. Dokument našli americkí experti v batožine patriacej egyptskému pilotovi Muhammadovi Attovi (33), ktorý bol podľa amerických úradov jedným z hlavných únoscov pri teroristických útokoch na budovy v New Yorku a Washingtone. Bezpečnostná rada OSN schválila rozsiahlu protiteroristickú rezolúciu požadujúcu od všetkých štátov zmrazenie financií jednotlivcov podozrivých z terorizmu a uskutočnenie príslušných zákrokov voči skupinám, ktoré takéto osoby podporujú.

30. septembra - Prvé lietadlo s humanitárnou pomocou OSN pre afganských utečencov pristálo v Pakistane. Státisíce Afgancov utekajú z domoviny pred občianskou vojnou, suchom a hrozbou odvetných úderov. Usáma bin Ladín sa ukrýva v Afganistane kvôli vlastnej bezpečnosti a je pod kontrolou Talibanu. Veľvyslanec Talibanu v pakistanskom Islamabade Abdul Salám Zaíf uviedol, že bin Ladín dostal odporučenie afganských klerikov, aby opustil Afganistan, ale neodpovedal naň. Americký minister obrany Donald Rumsfeld uviedol, že Washington nemá žiaden dôvod veriť Talibanu. Po celom svete sa počas víkendu konali demonštrácie proti terorizmu, ale i možnej vojenskej reakcii USA na útoky z 11. septembra. Medzinárodný výbor Červeného kríža oznámil, že prvé z jeho nákladných áut so zdravotníckym materiálom dorazilo do Kábulu.

1. októbra - Americká vojnová loď Kitty Hawk vyplávala zo svojho materského prístavu v japonskej Jokosuke, aby sa zapojila do amerického ťaženia proti terorizmu. Na letisku v tureckom Istanbule zadržali Abdulláha Binládina, brata Usámu bin Ládina. Britské úrady rozhodli o zmrazení bankových účtov v celkovej sume 88,4 milióna dolárov, ktoré patria osobám alebo organizáciám podozrivým zo spolupráce s teroristickými skupinami. Do Kábulu dorazili prvé nákladné autá OSN s 218 tonami pšenice.

2. októbra - USA predložili spojencom z NATO "presvedčivé" dôkazy, podľa ktorých za teroristickými útokmi stojí Usáma bin Ládin a ním riadená sieť al-Kajdá. Aliancia na základe toho plne aktivovala klauzulu o kolektívnej obrane. Z Japonska vyplávalo päť amerických vojenských lodí. Taliban v súvislosti s pripravovanou vojenskou operáciou spojencov pohrozil krvavou vojnou proti akejkoľvek afganskej vláde podporovanej zo zahraničia. Približne šesť miliónov dolárov zablokovali a 50 bankových účtov zmrazili medzitým krajiny celého sveta, ktoré sa pripojili k úsiliu USA zastaviť prílev financií teroristickým organizáciám.

3. októbra - Spojené štáty predložili Pakistanu časť dôkazov o prepojení Usámu bin Ládina so septembrovými teroristickými útokmi. USA požiadali spojencov v NATO o konkrétnu pomoc v boji proti terorizmu. Na základe dôkazov o bin Ládinovej účasti na atentátoch západní spojenci USA po prvý raz v histórii NATO aktivovali článok č.5 Washingtonskej zmluvy, na základe ktorého sú atentáty z 11. septembra považované za útok na celú alianciu. Pakistanský prezident, generál Parvíz Mušarráf vyzval emisára bývalého afganského kráľa Muhammada Záhira, aby prišiel čo možno v najkratšom čase do Pakistanu na rokovania o budúcnosti Afganistanu. Americké tajné služby identifikovali 23 vojenských základní v Afganistane ako terče pripravovaného útoku na radikálne hnutie Taliban. Výcvikové tábory sú rozmiestnené po celom území Afganistanu a sú medzi nimi aj základne nachádzajúce sa neďaleko Kábulu a Džálálábádu. Americký minister obrany Donald Rumsfeld odcestoval na Blízky východ.

4. október - Vojenská a humanitárna akcia v Afganistane ako odveta na útoky v New Yorku a Washingtone je nevyhnutná a jej čas sa blíži, konštatoval britský premiér Tony Blair. Zdôraznil, že protiteroristická koalícia urobí všetko pre to, aby minimalizovala utrpenie afganského národa. Svetový program výživy (WFP) medzitým požiadal o novú potravinovú pomoc v objeme takmer 500.000 ton pre milióny Afgancov, ktorým hrozí hladomor. Členské krajiny NATO medzitým začínajú poskytovať USA pomoc pre blížiacu sa vojenskú operáciu.

5. októbra - Rumsfeldova návšteva Uzbekistanu je dôkazom snáh Washingtonu o nadviazanie nových stykov so strategickými štátmi susediacimi s Afganistanom. Uzbekistan súhlasil s otvorením svojho vzdušného priestoru pre operácie americkej armády. Tá má v úmysle zhadzovať v Afganistane z lietadiel balíky s potravinami pre tisíce hladujúcich obyvateľov. Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) a FBI rátajú s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou s novým teroristickým útokom extrémistov v momente, v ktorom USA začnú odvetnú vojenskú akciu proti Afganistanu. Taliban oznámil, že je pripravený súdiť bin Ládina v prípade, ak dostane spoľahlivé dôkazy o jeho zapojení do teroristických útokov v USA. Približne 1000 vojakov elitných jednotiek USA sa vydalo na cestu do Uzbekistanu. Lietadlo s členmi 10. horskej divízie ozbrojených síl USA odštartovalo do krízovej oblasti v strednej Ázii z vojenskej základne Fort Drum v štáte New York.

6. októbra - Taliban oznámil, že je ochotný prepustiť ôsmich zahraničných humanitných pracovníkov, ak USA zastavia hrozby proti Afganistanu. Administratíva Georgea W. Busha však ponuku Talibanu odmietla. Batérie protivzdušnej obrany Talibanu ostreľovali vysoko letiace lietadlo nad afganskou metropolou Kábul. Predstaviteľ talibanského ministerstva obrany oznámil, že armáda sa snažila zostreliť neidentifikované lietadlo. Duchovný vodca Talibanu mulla Muhammad Umar nariadil prepustenie zadržiavanej britskej novinárky Yvonne Ridleyovej.

7. októbra - Taliban oznámil, že na hraniciach s Uzbekistanom rozmiestňuje ďalších 8000 bojovníkov. Rusko plánuje vyslať dodávky humanitárnej pomoci pre 150.000 afganských utečencov, ktorí sa zhromaždili neďaleko hraníc s Tadžikistanom. Posledné federálne čaty záchranárov opustili po mesiaci náročnej a smutnej práce ruiny bývalého WTC. Telá zvyšných 5000 obetí budú hľadať už iba záchranári a dobrovoľníci mesta New York.

Vojenská operácia Spojených štátov v Afganistane sa začala. Potvrdil to Biely dom aj americké ministerstvo obrany.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  7. Rastie nám pokrivená generácia?
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  1. ZVOLEN: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  2. Detské zúbky sú veda
  3. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  8. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 11 228
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 5 622
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 892
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 385
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 636
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 284
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 079
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 923
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 848
  10. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 663

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

Neprehliadnite tiež

Svet

Šinzó Abe má nového súpera, v predčasných voľbách sa mu postaví guvernérka Tokia

Japonský premiér rozpustí dolnú komoru parlamentu vo štvrtok.

Svet

Terčom útokov v Mjanmarsku má byť aj menšina hinduistov

Rohingovia tvrdia, že vláda klame, aby proti sebe poštvala hinduistov a moslimov.

Svet

Vodiči vo Francúzsku protestujú proti novele zákonníka práce, zablokovali cesty

Vodiči niekde zatarasili aj cesty ku skladom pohonných látok a čerpacím staniciam.

Svet

Trump kritizoval Clintonovú za súkromné maily, posielal ich aj jeho zať

Prípadom Clintonovej mailov sa zaoberalo aj FBI.