Chronológia: Vojna proti terorizmu

11. septembra 2001

8:45 – lietadlo spoločnosti American Airlines vrazilo do severnej, 110 poschodovej veže Svetového obchodného strediska (WTC) v New Yorku. Na palube Boeingu 757, ktorý mal letieť z Bostonu do Los Angeles, bolo 92 ľudí

9:03 – do južnej, tiež 110 poschodovej, veže WTC vrazilo lietadlo spoločnosti United Airlines. Na palube Boeingu 757, ktorý mal letieť z Bostonu do Los Angeles bolo 52 ľudí

9:30 – americký prezident George W. Bush, ktorý bol na návšteve školy na Floride prehovoril v priamom prenose k Američanom: “Je to pre nás národná tragédia. Dve lietadlá vleteli do WTC. Ide jednoznačne o teroristický útok na našu krajinu”

9:40 – lietadlo spoločnosti American Airlines Boeing 757 so 64 ľuďmi na palube na linke Washington – Los Angeles vrazilo do Pentagónu, sídla ministerstva obrany, časť budovy sa ocitla v plameňoch

9:50 – všetky letiská v USA sa prvýkrát v histórii zatvorili

10:00 – unesené lietadlo spoločnosti United, ktoré smerovalo z New Jersey do San Francisca, havarovalo neďaleko Pittsburghu

10:05 – padla južná veža WTC

10:10 – zrútila sa stena Pentagónu

10:25 – pred ministerstvom zahraničia vo Washingtone vybuchla v aute bomba, nik nebol zranený

10:29 – padla severná veža WTC

14:00 – zastavili sa všetky finančné operácie na amerických trhoch

17:20 – zrútila sa 47-poschodová budova 7 patriaca k WTC

Premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý cestoval na oficiálnu návštevu Kanady, sa o útoku dozvedel počas letu.

Rada obrany štátu (ROŠ) na mimoriadnom zasadnutí prijala nevyhnutné opatrenia na elimináciu možných rizík vyplývajúcich z teroristických útokov na USA. Vicepremiér Ivan Mikloš po zasadnutí ROŠ uviedol, že je posilnená ochrana ambasád a atómových elektrární. Dodal, že krízové štáby zriadené na jednotlivých ministerstvách koordinujú svoju činnosť. Mikloš zdôraznil, že situácia je pokojná a prijaté opatrenia sú výlučne preventívne.

Americké veľvyslanectvo v SR požiadalo Úrad na ochranu ústavných činiteľov MV SR o zvýšenú ochranu budovy ambasády. Veľvyslanectvo USA malo zvýšenú ochranu už niekoľko týždňov. Okrem vládnych ochrankárov začali bezpečnosť budovy zabezpečovať aj siedmi americkí vojaci. Budovu tiež stráži súkromná bezpečnostná služba Group

12. septembra

George Bush povedal, že USA podniknú odvetu. Útoky označil za vojnový akt.

Saudskoarabský milionár Usáma bin Ládin poprel informácie o tom, že on stojí za útokom na USA.

Rada NATO rozhodla, že uplatní článok 5 Washingtonskej zmluvy – zmluvné strany považujú ozbrojený útok proti jednému z členov NATO za útok proti všetkým a zaväzujú sa pomôcť.

Premiér Dzurinda, ktorý mal v Ottawe začať historicky prvú oficiálnu návštevu Kanady, sa ju po tragických udalostiach v USA rozhodol zrušiť. S kanadským partnerom Jeanom Chretienom na pracovných raňajkách hovorili o situácii v USA. Neskôr sa slovenská vládna delegácia vrátila do vlasti.

Vicepremiér Ivan Mikloš ponúkol USA pomoc našich záchranárov a prípadnú dodávku krvných konzerv. Na stretnutí s povereným chargé d`affaires amerického veľvyslanectva v Bratislave Gregorym Orrom vyjadril sústrasť a účasť v mene svojom, v mene vlády SR i v mene občanov Slovenska.

13. septembra

Americký minister zahraničia Colin Powell potvrdil, že USA považujú za organizátora útoku bin Ládina. USA vyzvali Pakistan, aby uzatvorili hranice s Afganistanom, a požiadali ho o povolenie preletu v prípade vojenskej akcie.

14. septembra

Biely dom a americký Kongres rozhodli o poskytnutí sumy 40 miliárd dolárov na boj proti terorizmu a na pomoc pri záchranných a obnovovacích prácach v New Yorku a Washingtone.

V pokračujúcom vyšetrovaní teroristických útokov v USA boli zatknutí 8 ľudia na letisku v New Yorku. Americké médiá zverejnili mená 19 únoscov lietadiel.

Bush povolil mobilizáciu až 50 tisíc mužov.

Tento deň bol prezidentom Bushom v USA vyhlásený za národný deň modlitieb a spomienok. Smútok bol vyhlásený i v Európe, vrátane Slovenska.

Taliban vyzval moslimský svet na zjednotenie proti USA.

V súvislosti so situáciou po teroristických útokoch na USA v Bratislave zasadal pod vedením ministra vnútra Ivana Šimka Národný krízový štáb (NKŠ). Prítomní zástupcovia rezortov vnútra, obrany, zahraničných vecí, hospodárstva, dopravy, pôšt a telekomunikácií a zdravotníctva sa navzájom informovali o prijatých opatreniach na ochranu života, zdravia a majetku obyvateľstva, ako aj strategických objektov v SR.

15. september

Pakistan sľúbil Washingtonu plnú spoluprácu. Hnutie Taliban pohrozilo svätou vojnou tým, ktorí pomôžu USA pri útokoch na Afganistan.

Obyvatelia Afganistanu so strachom začali húfne opúšťať svoju krajinu po tom, ako Taliban prisľúbil viesť svätú vojnu - džihád proti všetkým, ktorí budú pomáhať USA pri útokoch na Afganistan. Stovky obyvateľov Kábulu v presvedčení, že USA sa pomstia za teroristické útoky v New Yorku a Washingtone, balili svoje veci a odchádzali.

Ruský prezident Vladimír Putin vyzval Spojené štáty na rozvahu. Odvetné opatrenia USA po teroristických útokoch by mali podľa Putina nasledovať až vtedy, ak budú USA disponovať nezvrátiteľnými faktami.

Iracký prezident Saddám Husajn vyzval USA a západné krajiny, aby v odvete za teroristické útoky v New Yorku a Washingtone použili rozum namiesto sily.

Slovensko poskytne USA pri zásahu proti terorizmu všetku pomoc, o ktorú bude požiadané, vyhlásil minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu to však nebude znamenať vystavenie "bianco zmenky”, pretože poznáme partnera a vieme, na akých hodnotách stojí. Minister obrany Jozef Stank sa domnieva, že v boji s terorizmom môžeme poslúžiť predovšetkým informáciami.

16. septembra

Pakistan dal Talibanu ultimátum, aby do troch dní vydal bin Ládina, inak by nasledoval vojenský zákrok.

Irán uzavrel 900 kilometrov dlhú hranicu s Afganistanom. Teherán to zdôvodnil ako opatrenie proti obrovskému náporu utečencov z Afganistanu.

Zbaviť svet tých, čo konajú zlo, tých, čo sú zodpovední za utorňajšie útoky v USA, prisľúbil George W. Bush. Uviedol to po návrate do Bieleho domu z marylandského sídla Camp David, kde uskutočnil poradu so svojimi hlavnými poradcami pre bezpečnostné otázky. Bush dodal, že USA sú pripravené na nebezpečenstvo ďalších útokov.

Pred nebezpečím jadrových útokov novej generácie teroristov varoval britský premiér Tony Blair, keď vysvetľoval potrebu rozšíriť vojnu proti teroristickým skupinám aj na krajiny, ktoré ich podporujú.

Štyria z piatich Američanov vyjadrili v prieskume tv-stanice NBC News a novín Wall Street Journal názor, že USA by nemala urýchlene nasadiť vojenské jednotky ako odpoveď na najhorší teroristický útok v dejinách krajiny. Pred použitím vojenskej sily podľa 81 % by chcelo mať absolútnu istotu, kto je za útoky zodpovedný.

17. septembra

Newyorská burza bola opäť otvorená.

18. septembra

Rada bezpečnosti OSN vyzvala Taliban, aby vydal bin Ládina. Vodcovia Talibanu si v rozhovoroch s pakistanskými predstaviteľmi stanovili podmienky pre možné vydanie bin Ládina. Okrem iného požadovali, aby mu bol umožnený odchod do neutrálnej islamskej krajiny, kde by sa podrobil súdnemu vyšetrovaniu.

Všeobecná rozprava Valného zhromaždenia OSN, na ktorej sa malo koncom septembra v New Yorku zúčastniť asi 70 premiérov a prezidentov a rovnaký počet ministrov zahraničia, bola z bezpečnostných dôvodov odložená na neurčito.

Prezident Rudolf Schuster vyjadril názor, že SR poskytne USA v boji proti terorizmu predovšetkým morálnu a nepriamu pomoc. Schuster nepredpokladá, že USA požiadajú Slovensko o vojenskú pomoc. Nepriamou pomocou myslel prezident napríklad otvorenie vzdušného priestoru.

19. septembra

Bezpečnostná rada OSN vyzvala afgánske vládne hnutie Taliban, aby "okamžite a bezpodmienečne" vydalo islamského teroristu bin Ládina.

Afgánske vládne hnutie Taliban je pripravené rokovať so Spojenými štátmi o vydaní teroristu Usámu bin Ládina, ktorého USA považujú za organizátora minulotýždňových teroristických útokov na New York a Washington. Povedal to duchovný vodca Talibanu mulláh Mohammed Omar. "Mali sme s bývalou aj so súčasnou americkou vládou niekoľko rokovaní už v minulosti. Sme pripravený na ďalšie rokovania," povedal Omar.

20. septembra

Afgánski islamskí duchovní, ktorí zasadajú v Kábule, údajne požiadali bin Ládina, aby dobrovoľne opustil Afganistan.

Svätú vojnu, džihád, sa rozhodli vyhlásiť najvyšší islamskí duchovní, zasadajúci v Afganistane, ak USA zaútočí na islamskú krajinu. "Ak neveriaci napadnú islamskú krajinu a táto krajina nebude mať možnosť sama sa brániť, džihád sa stane nevyhnutnou povinnosťou každého jedného moslima na svete", uvádza sa v edikte. Hovorí sa v ňom ďalej, že svätá vojna bude namierená aj proti tomu, kto bude pomáhať USA. "Ak v čase amerického útoku akýkoľvek moslim, či už Afganec alebo Neafganec bude spolupracovať s neveriacimi, ich komplicmi alebo špiónmi, takáto osoba má byť potrestaná smrťou rovnako ako cudzí".

Prezident USA G. Bush v prejave pred členmi Kongresu povedal, že dôkazy, ktoré vyšetrovatelia nazhromaždili ukazujú na voľne prepojené teroristické organizácie známe ako Al Kájda. V čele Al Kájda stojí bin Ládin, ktorý má podporu talibanského režimu. Bush vyslovil požiadavku aby Taliban vydal USA všetkých lídrov Al Kájda ktorí sa skrývajú v Afganistane, prepustil všetkých cudzincov zadržiavaných v tejto krajine, okamžite a navždy zavrel tréningové tábory teroristov a umožnil Spojeným štátom preveriť, že nepokračujú v činnosti. Bush uistil Moslimov, že rešpektuje ich vieru a upozornil ich, že nebojuje proti moslimom ani Arabom, ale proti teroristom a vládam, ktoré ich podporujú. Vyhlásil, že na zničenie globálnej teroristickej siete využije všetky dostupné prostriedky - diplomaciu, nástroje tajnej služby, právne prostriedky, finančné vplyvy a každý nevyhnutný vojnový prostriedok. Boj bude namierený nielen proti teroristom, ale aj proti krajinám ktoré im poskytujú pomoc a útulok. Pripomenul, že armáda bola uvedená do stavu pohotovosti.

Po prejave amerického prezidenta sú všetky možnosti nasledujúceho vývoja na medzinárodnej scéne jasnejšie. "Vystúpenie Georgea Busha bola kategorické, boli stanovené podmienky a ak ich Taliban nesplní, USA prikročí k realizácii konkrétnych akcií," uviedol minister Kukan. "Neodvažuje sa tipovať", kedy by mohlo dôjsť k odvete za teroristické útoky v USA, podľa neho to však nebude "ďaleká budúcnosť." Prejav Busha v Kongrese označil Kukan za zodpovedný. "Celý svet bude zrejme pozitívne vnímať, že americký prezident hovoril o boji s teroristami, ktorý nebude namierený proti obyvateľom Afganistanu alebo proti islamu, ale proti Talibanu, ktorý podporuje terorizmus," konštatoval minister. USA pritom konzultujú svoj postup nielen so spojencami, ale hľadajú podporu aj u islamských štátov.

Protiteroristický krízový manažment, teda návrh Rezortného systému riadenia v krízových situáciách vyvolaných teroristickými útokmi, prerokovali vedúci pracovníci ministerstva vnútra s ministrom Ivanom Šimkom. Systém vyplynul z potreby normatívne upraviť postup zainteresovaných zložiek pri riešení a zvládaní teroristických incidentov. Jeho účelom je v rezorte vnútra stanoviť jednotný postup zložiek pri riešení možných krízových situácií vyvolaných teroristickými útokmi na našom území, a to v súlade s navrhovanou Koncepciou bezpečnostného systému Slovenskej republiky.

21. septembra

Vláda na mimoriadnom zasadnutí jednomyseľne vyjadrila súhlas s preletmi a prechodom územia SR pre personál a techniku vzdušných síl USA na podporu spoločných operácií USA a NATO v súvislosti s teroristickými útokmi na USA. Ako informoval premiér Mikuláš Dzurinda, povolenie preletov ako aj technických medzipristátí sa týka vojenských dopravných lietadiel USA realizovaných len v rámci podpory odvetných útokov za teroristické činy v New Yorku a Washingtone.

Slovensko stojí pevne na strane USA a demokratických síl, ktoré sa pripojili k boju proti terorizmu, uviedol premiér Mikuláš Dzurinda v reakcii na prejav amerického prezidenta Georga W. Busha. Premiér vyhlásil, že hoci Slovensko ešte nie je členom NATO, bude sa v tejto súvislosti správať ako jeho člen.

George W. Bush varoval Taliban, aby vydali bin Ládina, inak budú mať s ním spoločný osud.

Americká lietadlová loď Kitty Hawk, vyplávala zo základne neďaleko Tokia

Až 89 percent Slovákov jednoznačne odsudzuje teroristické útoky na americké mestá New York a Washington a považuje ich za akt, ktorý nie je možné nijako ospravedlniť. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky, ktorý poskytli agentúre SITA. Zapojenie sa Slovenska do boja s terorizmom v tejto súvislosti podporuje 59 percent respondentov. Proti nášmu zapojeniu je 37 percent oslovených.

22. septembra

USA vysoko ocenili postoj Zjednotených arabských emirátov, ktoré zrušili diplomatické vzťahy s Afganistanom.

Rudolf Schuster sa stotožnil so všetkými bodmi prejavu amerického prezidenta Georgea W. Busha a opätovne vyjadril plnú podporu a pripravenosť Slovenskej republiky poskytnúť akúkoľvek pomoc, o ktorú nás vláda USA v súvislosti s akciami zameranými na zlikvidovanie celosvetovej siete terorizmu požiada.

Taliban informoval o zostrelení bezpilotného špionážneho lietadla alebo helikoptéry

Saudská Arábia nevydala povolenie USA na využívanie nového veliteľského strediska saudskoarabskej armády v akcii súvisiacej s odvetnými akciami po útokoch na USA.

23. septembra

Po súhlase Pakistanu spolupracovať s USA na pátraní po bin Ládinovi USA zrušili sankcie na Pakistan a Indiu, uvalené po jadrových testoch v roku 1998

Minister zahraničných vecí USA Colin Powell vyhlásil, že cieľom americkej vojenskej akcie v Afganistane bude bin Ládin, a nie afganský ľud.

Minister obrany USA Donald Rumsfeld potvrdil, že USA stratili kontakt s bezpilotným špionážnym lietadlom nad Afganistanom.

24. septembra

Americký prezident podpísal rozkaz o zmrazení všetkých kont bin Ládina

Pripravovanú vojenskú akciu zameranú na likvidáciu svetového terorizmu považuje 56 percent slovenských respondentov za jednoznačne správny alebo skôr správny krok. Vyplýva to z reprezentatívneho telefonického prieskumu, ktorý od 18. do 20. septembra uskutočnil na vzorke 500 obyvateľov Inštitút pre verejné otázky. Za skôr nesprávny alebo rozhodne nesprávny krok považuje odvetnú vojenskú akciu 39 percent opýtaných a päť percent sa nevedelo vyjadriť.

25. septembra

Vladimír Putin prišiel do Nemecka rokovať o odvetných akciách po útokoch na USA

Slovensko plne podporí plán Európskej únie v boji proti terorizmu, uviedol v Bruseli po stretnutí s predsedom Európskej komisie Romanom Prodim premiér SR Mikuláš Dzurinda. Dodal, že sa stotožňuje so všetkými opatreniami, ktoré EÚ v tejto oblasti prijala.

26. septembra

USA varovali spojencov, že teroristi sa môžu zmocniť zbraní hromadného ničenia

30. septembra

Britský premiér Tony Blair uviedol, že má nezvratné dôkazy spájajúce bin Ládina s útokmi na USA

2. októbra

Po poskytnutí dôkazov o spojení bin Ládina s útokmi na USA sa Severoatlantická aliancia formálne odvolala na čl. 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane

Veľká Británia varovala Taliban, že čas vyhradený na vydanie bin Ládina sa skončil a že sa musia pripraviť na útok, alebo sa musia vzdať vlády.

3. októbra

Donald Rumsfeld odcestoval na rokovanie o prípadnom útoku na Afganistan do Saudskej Arábie, Ománu, Egypta a Uzbekistanu

USA požiadali spojencov z NATO o pomoc v konkrétnych aspektoch, okrem iného o neobmedzenú možnosť využívať vzdušný priestor členských krajín

4. októbra

"Čas akcie sa blíži," povedal Tony Blair v prejave v britskom parlamente. "Ak zvolíme správne vojenské opatrenia, ak ich skombinujeme s humanitárnou pomocou a podarí sa nám vybudovať širokú politickú a diplomatickú koalíciu, potom nielenže máme šancu uspieť, ale aj získať najširšiu možnú podporu pre to, čo robíme," zdôraznil premiér.

7. októbra

Pentagon oficiálne potvrdil začiatok útokov na Afganistan. Centrom afgánskej metropoly Kábul krátko po 18:00 stredoeurópskeho času podľa očitých svetov otriasla séria mohutných výbuchov.

Prezident USA George W. Bush vo svojom zásadnom prejave k národu, ktorý predniesol v Bielom dome krátko po začiatku útokov proti Afganistanu uviedol, že útoky boli dôkladne pripravené a namierené sú na elimináciu vojenských cieľov. Zdôraznil že Veľká Británia, Francúzsko a ďalších 40 krajín podporujú USA a vyjadrujú kolektívny názor Európy a iných národov sveta lebo "Taliban nesplnil ani jednu z amerických požiadaviek a teraz zaplatí cenu."

Chronológia: Vojna proti terorizmu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

Chronológia: Vojna proti terorizmu

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Sportnet

Už ste čítali?