VÚC a mestá chcú 25 % akcií budúcich letiskových spoločností

BRATISLAVA 4. februára (SITA) - Bratislavský a košický vyšší územný celok (VÚC) chcú v budúcich letiskových akciových spoločnostiach 25 % akcií a ďalších 25 % by mali dostať mestá. Ako ďalej v stredu po stretnutí predsedov samospráv uviedol šéf bratislavského VÚC Ľubo Roman, kraje chcú zohrať úlohu aj pri výbere strategického investora v letiskách. "Chceme, aby sa zohľadnili regionálne rozvojové plány," uviedol Roman. Podľa neho existuje aj snaha nechať letiská štátneho významu, kam patrí bratislavské a košické letisko, vo vlastníctve štátu. "Nevidíme v tom dobrý úmysel, ani potenciál rozvoja letiska, keďže regióny nebudú priamo spolupracovať s letiskami," dodal Roman. Podiel VÚC v ostatných letiskách, ktoré sú definované ako letiská regionálneho významu, bude pravdepodobne vyšší.
Ako ďalej uviedol Roman, VÚC chcú, aby pri privatizácií letísk boli v podmienkach štátu pri predaji investorovi zohľadnené aj záujmy regiónov. V prípade letiska M. R. Štefánika v Bratislave je to napríklad dobudovanie koľajového spojenia s viedenským letiskom vo Schwechate, ale aj do maďarského Gy”ru. "Bratislavské letisko totiž podľa uzavretej dohody bude záložným letiskom aj pre gy”rsku župu," dodal Roman.
V prípade dopravného prepojenia na Gy”r nie je podľa predsedu dopravnej komisie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Romana Filisteina problémom nedostatočná infraštruktúra, ale nedostatok spojov a príliš riedka sieť zastávok v Maďarsku. V tejto otázke chcú rokovať o spolupráci slovenských a maďarských prepravcov. Čo sa týka železničného prepojenia letiska Schwechat a Bratislava existujú dve alternatívy. Prvou je predĺženie trate rakúskej regionálnej linky S7 z prihraničného Wolfsthalu až do Bratislavy. "Táto alternatíva by si vyžadovala dobudovanie približne štyroch kilometrov trate na rakúskej a ďalších štyroch na slovenskej strane," dodal Filistein. Problémom by však mohlo byť obmedzenie rýchlosti na tejto trati na 100 km/h, keďže ide o regionálnu trať. Druhá alternatíva je dobudovanie približne 15 km úseku medzi letiskom Schwechat a obcou G”tzendorf, odkiaľ už existuje napojenie smerom na Bratislavu "Táto trať je rýchlejšia, avšak z rozhovorov s rakúskou stranou vieme, že plánujú chýbajúci úsek dostavať najskôr v roku 2010," dodal Filistein.
Čo sa týka priameho prepojenia letiska M. R. Štefánika na železnice, podľa Filisteina nie je jasné akým spôsobom sa bude riešiť. V súčasnosti do areálu letiska síce vedie trať, ktorou sa dopravujú pohonné hmoty pre lietadlá, ale využitie tejto trate na osobnú dopravu by bolo komplikované. Okrem toho by vlaky s cestujúcimi mali smerovať pred terminál, avšak existujúca linka až k terminálu nejde. Prípadné prepojenie využiteľných tratí až k letisku by sa však malo viesť buď pod zemou, alebo na vyvýšených nosných pilieroch, keďže by mohli vzniknúť problémy pri križovaní ciest a parkovísk pre terminálom letiska. "Štúdiu, ktorá z týchto dvoch alternatív je ekonomicky výhodnejšia, ešte nemáme," dodal Filistein.
Ako ďalej uviedol Roman, prípadný výber jedného zo známych záujemcov, letiska Schwechat, za strategického investora by pre bratislavské letisko neznamenal útlm leteckej dopravy. Existuje totiž aj možnosť výmeny podielov samospráv v oboch letiskách medzi BSK a rakúskou spolkovou krajinou Dolné Rakúsko, ktorá je akcionárom letiska Schwechat. "My by sme získali možnosť kontroly na letisku Schwechat a oni zase v Bratislave," uviedol Roman, podľa ktorého musíme urobiť všetko preto, aby sme nedoplatili na privatizáciu letiska. Vstup Schwechatu do akcionárskej štruktúry bratislavského letiska by podľa Filisteina nemal byť podmienkou pre spoluprácu týchto letísk. Ako dodal, rýchle tempo privatizácie letiska je však zbytočné, keďže štát, VÚC a mesto by dokázali rozvíjať istú dobu letisko aj sami. Hodnota letiska by tým vzrástla a následne by sa vybral strategický partner, uzavrel Filistein.