Vlastné migy aj iné alternatívy

Dvanásť, ako navrhuje Liška, a či stačí osem? (Na snímke maďarský MiG-29 na leteckej prehliadke vo Veszpréme v marci 1998.)
FOTO - ČTK/AP

Zákonnou povinnosťou Ozbrojených síl SR je zaistenie bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky a jej občanov. Slovensko sa stáva od mája 2004 členom NATO a súčasťou systému kolektívnej obrany. Neznamená to však, že Slovensko môže rezignovať na rozvoj svojich vojenských spôsobilostí.
Získanie bezpečnostných garancií NATO zaručí, že nebudeme čeliť aktuálnym bezpečnostným hrozbám osamotene, ale v spolupráci so spojencami. Prostredníctvom reformy a modernizácie ozbrojených síl však aj Slovensko musí prispievať k zvyšovaniu účinnosti a akcieschopnosti NATO ako celku.
Jednou z najdôležitejších úloh, ktoré stoja pred ozbrojenými silami, je zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Po vstupe do NATO prevezmeme svoj podiel zodpovednosti za ochranu spoločného vzdušného priestoru a adekvátne tomu by sme mali prispôsobiť aj naše vojenské letectvo. V tejto súvislosti treba schváliť takú koncepciu ochrany vzdušného priestoru, ktorá by zaručila jeho reálnu obranu, a zároveň bola finančne únosná.
Na základe odporúčaní NATO, ako aj pri zohľadnení skúseností susedných krajín možno konštatovať, že Slovensko nepotrebuje investovať miliardové sumy na získanie nových viacúčelových nadzvukových bojových lietadiel. Na dostatočné zabezpečenie ochrany nášho vzdušného priestoru existujú aj iné efektívne riešenia, ktoré sú aj hospodárnejšie.
V diskusii o modernizácii vojenského letectva treba vychádzať zo skutočnosti, že rozsiahly ozbrojený konflikt v Európe je v časovom výhľade 15 - 20 rokov veľmi nepravdepodobný. Preto nie je potrebné, aby sa naše vzdušné sily pripravovali čeliť takejto nereálnej hrozbe a mrhali tak peniazmi daňových poplatníkov. Ani spojenci nepožadujú od Slovenska príspevok do kolektívnej obrany v podobe nových bojových lietadiel. Dnes je vo výzbroji európskych členov NATO približne 1 500 a vo výzbroji USA vyše 3 500 viacúčelových nadzvukových bojových lietadiel. Slovenský príspevok v podobe 18 strojov tejto kategórie by bol v tomto kontexte kontraproduktívny.
Spojenci naopak vítajú špecializáciu Ozbrojených síl SR na tie vojenské spôsobilosti, v ktorých už dosahujeme veľmi vysokú úroveň - jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ženisti, jednotky špeciálneho určenia a vojenská polícia.
Príliš vysoká investícia do získania viacúčelových nadzvukových bojových lietadiel by mohla ohroziť napredovanie reformy armády v iných oblastiach. Slovensko si môže dovoliť ročné výdavky na obranu len vo výške dvoch percent HDP a vyčerpanie významnej časti tohto obmedzeného množstva financií na akvizíciu nových bojových lietadiel môže v budúcnosti zabrzdiť modernizačné programy zamerané na špecializáciu našich ozbrojených síl. Bez zvyšovania vojenských spôsobilostí v štyroch spomínaných oblastiach nebudeme schopní naplniť svoje záväzky voči NATO a naša dôveryhodnosť v očiach spojencov bude ohrozená.
Na druhej strane na ochranu vzdušného priestoru nemožno rezignovať a vojenské letectvo musí byť schopné čeliť reálnym hrozbám, medzi ktoré patria s najväčšou pravdepodobnosťou únosy civilných dopravných lietadiel, zneužitie športových lietadiel na útoky proti strategickým cieľom, ako sú jadrové elektrárne, chemické továrne a podobne. Na prevenciu a obranu pred týmito hrozbami potrebujeme zabezpečiť nepretržitý pohotovostný systém, ktorého základnou súčasťou musia byť nadzvukové bojové lietadlá.
Na plnenie úloh pohotovostného systému by postačovalo osem takýchto lietadiel, pričom nemusí ísť o najmodernejšie viacúčelové stroje. Na ochranu vzdušného priestoru bude postačovať osem stíhacích lietadiel MiG-29. Vzdušné sily SR už disponujú strojmi tohto typu a sprevádzkovanie ôsmich kusov do plnej operačnej pripravenosti je nielen najrýchlejším, ale aj najhospodárnejším spôsobom na dostatočné zaistenie vzdušného priestoru pred aktuálnymi bezpečnostnými hrozbami.
Sprevádzkovanie strojov MiG-29 však neznamená ich modernizáciu, ale len predĺženie operačnej životnosti na tri až desať rokov. Takéto riešenie je síce strednodobé, ale umožní získať čas na odbornú a verejnú diskusiu o koncepcii ochrany vzdušného priestoru a rozhodnutie o jej definitívnej podobe. Jednou z alternatív je nákup najmodernejších viacúčelových nadzvukových bojových lietadiel, ďalšou je prenájom použitých lietadiel tejto kategórie na lízing a poslednou alternatívou je vytvorenie spoločnej leteckej jednotky zlučujúcej kapacity stredoeurópskych členov NATO.
Čas, ktorý sa získa sprevádzkovaním strojov MiG-29, treba využiť nielen na rozhodnutie o jednej z týchto alternatív, ale aj na neunáhlenú implementáciu tohto rozhodnutia do praxe.