úť z mŕtveho bodu, v ktorom uviazla po decembrových voľbách. Netradičné spojenectvo by okrem toho mohlo Socialistickú stranu Srbska (SPS) vrátiť do hlavného politického prúdu. Hlasovanie zároveň potvrdilo, že reformátori, ktorí spolu zvrhli Miloševičov režim, už dávno nehovoria tým istým jazykom.
Dragana Maršičanina, kandidáta Demokratickej strany Srbska (DSS) bývalého juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu, zvolili za nového predsedu parlamentu v pomere hlasov 128 k 81, 36 poslancov nehlasovalo. Bol to už druhý pokus o zvolenie predsedu parlamentu od volieb. Pri prvom hlasovaní proeurópske reformné strany nedokázali v svojich radoch zozbierať dostatočnú podporu pre Koštunicovho kandidáta. V druhom kole tento získal podporu SPS, predsedom ktorej je naďalej Miloševič, aj napriek tomu, že momentálne
ho súdi haagsky tribunál pre vojnové zločiny.
"Vidíme, že Srbsko dokáže vyriešiť problémy, keď sa všeobecné záujmy pozdvihnú nad stranícke," povedal Maršičanin poslancom po zvolení a dodal, že krajina vstúpila do nového obdobia politického života. Koštunica sa snažil bagatelizovať význam neobyčajného spojenectva a uviedol, že je dôležité, aby parlament konečne začal pracovať. "Toto je veľký krok dopredu. Nevidím žiadny problém...Myslím si, že strany by nemali viesť vojny, ale spolupracovať, a práve to sme mali príležitosť vidieť dnes," dodal.
Predstavitelia menšej Demokratickej strany (DS) zavraždeného premiéra Zorana Djindjiča, ktorá nepodporila kandidáta DSS na predsedu parlamentu pri prvom hlasovaní, však vyjadrila nad najnovším vývojom veľké znepokojenie. Podpredseda DS Žarko Korač uviedol, že rozhodnutie požiadať o podporu Miloševičovu stranu je zlé pre "budúcnosť Srbska." Je to veľký úder demokratickým túžbam väčšiny srbských občanov," povedal. Ďalší člen strany Boris Tadič, ktorý bol v decembrových voľbách na čele kandidátskej listiny DS, uviedol, že Miloševičovi socialisti sú "najväčšími víťazmi" hlasovania. Miloševič a socialisti sa vrátili do politického života Srbska...Verejnosť sa musí dozvedieť, za akých podmienok poskytli podporu," povedal Tadič.
SPS údajne na výmenu za svoje hlasy od Koštunicovej strany žiadala revíziu privatizácie a zastavenie vydávania osôb podozrivých z vojnových zločinov haagskemu tribunálu. Nového predsedu parlamentu to však neznepokojuje. "Nemôžeme nekonečne súdiť staré hriechy, ani oslavovať staré zásluhy," povedal Maršičanin, ktorý podľa všetkého v najbližšom čase udelí Koštunicovi mandát na zostavenie vlády. Stále pritom nie je jasné, či a za akých podmienok socialisti budú ochotní podporovať aj eventuálnu Koštunicovu menšinovú vládu.
