Belehrad 4. februára (TASR) - Tri roky po tom, čo prodemokratické sily v októbri 2000 zvrhli režim Slobodana Miloševiča, sa jeho Socialistická strana Srbska (SPS) vracia na scénu.
Skutočnosť, že socialisti dnes podporili Dragana Maršičanina, kandidáta Demokratickej strany Srbska (DSS) na post predsedu parlamentu, im vracia dôležitú rolu v politickom živote krajiny. Srbsku však tým pádom hrozí ešte väčší odklon od potrebného procesu reforiem.
Vedenie DSS pred dnešným zasadaním parlamentu vyhlásilo, že okamžite po zvolení predsedu začne rozhovory o vytvorení vlády. Doterajšie rokovania medzi štyrmi prodemokratickými subjektmi uviazli na spore medzi DSS a jej dlhoročným rivalom, Demokratickou stranou (DS).
Pre DSS, vedenú posledným juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom, existuje len jediné riešenie - menšinová vláda s podporou 22 poslancov SPS.
Doteraz vládnuca DS pôjde so svojimi 37 poslancami do opozície. Podpredseda strany Boris Tadič pre prípad, že hlasovanie prejde s podporou SPS, avizoval demisiu z postu ministra obrany Srbska a Čiernej Hory (SČH) - voľnej únie, na ktorú sa Juhoslávia transformovala presne pred rokom.
Poprední socialistickí funkcionári, ktorí vzhľadom na vývoj v 90. rokoch majú zlú povesť, už vyhlásili, že SPS nemá záujem na priamej účasti vo vláde. Kreslá v dozorných radách štátnych podnikov by však uvítali.
Socialisti pred voľbou predsedu Skupštiny nedostali "požehnanie" Miloševiča, ktorý je stále šéfom strany. SPS rozhodnutie nemohla so svojim lídrom vôbec konzultovať, keďže haagsky tribunál OSN mu 11. decembra zakázal akékoľvek kontakty po tom, čo sa telefonátmi pokúsil zasiahnuť do kampane pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 28. decembra. Zákaz sa má skončiť na budúci týždeň.
Medzičasom sa objavili náznaky odklonu socialistov od ich lídra. Parlamentné kreslá nedostal ani Miloševič ani žiaden z ním presadzovaných kandidátov, prevažne zo združenia Sloboda. V Srbsku sa mandáty neprideľujú podľa poradia na kandidačnej listine, ale strany získané poslanecké posty prideľujú až po voľbách.
Podľa viacerých pozorovateľov nie je podpora SPS pre kandidáta DSS vôbec prekvapujúca. Pri prípadných nových voľbách by totiž socialisti už nemuseli dostať podporu, prípadne kandidatúru Miloševiča, čo by iste znamenalo výrazné zníženie ziskov. Nie je vylúčené, že SPS by neprekonala päťpercentný prah pre vstup do parlamentu.
Čo sa týka spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), postoje socialistov a DSS sa výrazne neodlišujú. Obe strany sú toho názoru, že do Haagu nemožno vydať žiadneho z obvinených veliteľov. V návrhu koaličnej dohody tento postoj podporila aj expertná strana G17 Plus a koalícia Srbské hnutie obnovy/Nové Srbsko (SPO/NS).
Liberáli z G17 Plus aj po hlasovaní v parlamente vyjadrili nádej, že všetky reformistické strany nakoniec spoja sily a vytvorením väčšinovej vlády zabránia návratu SPS. "Stále sme nevyčerpali všetky možnosti pre vytvorenie väčšinovej vlády s DS," povedal podpredseda G17 Mladjan Dinkič.
V tomto smere určité možnosti pre zlepšenie vzťahov medzi DSS a DS otvára koncom mesiaca očakávaná voľba predsedu DS, ktorá sa po atentáte na dlhoročného lídra - charizmatického Zorana Djindjiča z 12. marca 2003 - ocitla v kríze a ktorej prepukol mocenský boj.
Podľa diplomatov zvýšenie váhy zdiskreditovaných socialistov západné mocnosti neprivítajú, takýto vývoj však môže byť jediným spôsobom, ako predísť novým voľbám, ktoré sú považované za ešte väčšie nebezpečenstvo. Podľa pozorovateľov je totiž pravdepodobné, že ultranacionalistická Srbská radikálna strana (SRS), ktorá v decembri získala najviac hlasov, by svoje pozície ešte viac posilnila.
Najvyšší predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana v reakcii na zvolenie predsedu srbského parlamentu s podporou SPS v Bruseli zdôraznil, že teraz je najdôležitejšie, aby Srbsko dostalo stabilnú, reformistickú a proeurópsku vládu. Ako dodal, podľa jeho názoru by srbskú vládu mali vytvoriť všetky demokratické sily.
