Haag 3. februára (TASR) - Pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) sa dnes po dlhých odkladoch začal proces s bývalým predsedom bosnianskosrbského parlamentu Momčilom Krajišnikom.
Bývalý blízky spolupracovník vojnového prezidenta bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča čelí obvineniam z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných počas bosnianskej vojny z rokov 1992-95.
Krajišnik (59), druhý najvplyvnejší srbský politik vo vojnovej Bosne, je prokuratúrou haagskeho tribunálu OSN označený za jedného z hlavných strojcov etnických čistiek.
Žalobca Mark Harmon v úvodnej reči vyhlásil, že Krajišnik zohral ústrednú rolu - v tesnej spolupráci so stále hľadaným Karadžičom - v politike etnických čistiek uskutočňovanej bosnianskosrbským vedením.
ICTY Krajišnika obviňuje z "plánovania, podnecovania k páchaniu a páchania" čiastočnej eliminácie populácie bosnianskych Moslimov a Chorvátov, osobitne v oblastiach miest Bosanski Novi, Brčko, Foča, Vlasenica a Bratunac. Tiež mu pripisuje spoluvinu za zločiny spáchané v internačných táboroch Omarska, Trnopolje a Keraterm v regióne Prijedor.
Spoločne s Karadžičom a bývalým srbským prezidentom Slobodanom Miloševičom - najprominentnejším obvineným, ktorý procesu čelí od februára 2002 - Krajišnik "zohral mimoriadne dôležitú rolu pri rozvoji a podnecovaní etnocentrickej politiky", uviedol Harmon. "Bol si plne vedomý hrozných následkov jej realizácie na Nesrboch v Bosne a Hercegovine a bol voči tomu ľahostajný," dodal žalobca.
Okrem obvinenia z genocídy - najťažšieho zločinu z hľadiska medzinárodného práva - Krajišnik čelí obvineniu zo spoluúčasti na genocíde, v jednom bode obžaloby obvineniu z vojnových zločinov a v piatich bodoch zo zločinov proti ľudskosti. V prípade uznania viny v ktoromkoľvek z bodov žaloby Krajišnikovi hrozí doživotné väzenie - najvyšší trest, ktorý môže porota ICTY vyniesť. Predpokladá sa, že proces by mohol trvať dva roky.
Proces s Krajišnikom je považovaný za jeden z najdôležitejších pre určenie politickej viny za zverstvá spáchané bosnianskosrbskými jednotkami.
Krajišnik všetkých osem bodov žaloby odmietol a vyhlásil, že je nevinný. Svojho času tvrdil, že žaloba je príliš vágna na to, aby bola vierohodná, tiež argumentoval, že haagsky tribunál nie je oprávnený jeho prípad prejednávať.
Počas úvodnej reči prokurátora Harmona si Krajišnik pokojne robil poznámky. V odklone od bežnej procedúry obžalovaný požiadal, aby mohol predniesť svoje úvodné vystúpenie. Tribunál reagoval tým, že o žiadosti rozhodne neskôr.
Podľa médií príprava procesu doteraz stála viac ako milión dolárov (viac ako 30 miliónov Sk). Vzhľadom na finančnú situáciu obžalovaného sa musí Krajišnik podľa rozhodnutia tribunálu finančne spolupodieľať na svojej obhajobe čiastkou asi 10.000 dolárov mesačne (viac ako 300.000 Sk).
Krajišnik, bývalý obchodník, spolu s Karadžičom zakladal nacionalistickú Srbskú demokratickú stranu (SDS) a v roku 1990 - ešte pred vojnou - sa stal predsedom bosnianskeho parlamentu. Bol jedným z vyjednávačov na daytonských mierových rozhovoroch, ktoré koncom roku 1995 ukončili bosniansky konflikt. Na rokovaniach si od zahraničných sprostredkovateľov vyslúžil prezývku "Pán Nie" za svoju vzdorovitosť.
Po vojne Krajišnik naďalej vystupoval ako obhajca myšlienky nezávislosti pre bosnianskych Srbov, zároveň bosniansku Srbskú republiku (RS) zastupoval v trojčlennom prezídiu, spolu s Chorvátom a Moslimom.
Momčila Krajišnika zatkli v jeho dome v Pale skoro ráno 3. apríla 2000 počas razie vykonanej francúzskymi vojakmi, ktorí ho z domu vyviedli v pyžame. Proces s ním sa oddialil takmer o rok po tom, čo jeho pôvodného hlavného obhajcu vylúčili z newyorskej advokátskej komory za to, že klientovi naúčtoval premrštenú cenu.
ICTY Krajišnika obžaloval spolu s povojnovou bosnianskosrbskou prezidentkou Biljanou Plavšičovou. "Železná dáma" Balkánu, ktorá čelila takmer rovnakým obvineniam, sa tribunálu vzdala dobrovoľne a zmenou žalobnej odpovede spojenou s uznaním viny v jednom bode žaloby - perzekúcie - sa postarala o historický moment v doterajšom pôsobení ICTY.
Prokuratúra zvyšné obvinenia proti Plavšičovej stiahla a vo februári 2002 ju odsúdili na 11 rokov väzenia, ktoré si odpykáva vo Švédsku. Plavšičová je v procese s Krajišnikom považovaná za najdôležitejšiu svedkyňu žaloby, exprezidentka však zatiaľ odmieta vypovedať proti iným obžalovaným.
