58 mŕtvych a dvaja zranení hospitalizovaní v mojej nemocnici zomreli dnes ráno, čím počet obetí stúpol na 60," uviedol Muzaffar Habib, riaditeľ vládnej nemocnice v Arbile. Podľa Saláha Abdulláha, riaditeľa univerzitnej nemocnice v Arbile, ďalších päť ľudí, ktorí pri útokoch utrpeli zranenia a boli ošetrovaní personálom nemocnice, zomreli tiež v priebehu pondelka.
Podľa Abdulláha, Habiba a Maria Ninna, riaditeľa talianskej nemocnice Emergency, ktorú spravuje mimovládna organizácia, pri útokoch utrpelo zranenia viac ako 200 ľudí, pričom niektoré zranenia boli vážne. Predtým koaličné sily pod americkým vedením v Iraku informovali o 56 mŕtvych pri takmer simultánnych atentátoch na kancelárie dvoch kurdských politických strán, ktoré spoločne kontrolujú rozsiahle oblasti severného Irak.
Dve hlavné iracké kurdské strany, Vlastenecký zväz Kurdistanu (PUK) a Demokratická strana Kurdistanu (DKP) stratili pri útokoch viacerých významných predstaviteľov. O život prišli po tom, ako sa dvaja samovražední útočníci vyhodili do povetria v kanceláriách strán. Atentáty prišli počas osláv moslimského sviatku Eid al-Adha, alebo Slávnosti obetovania, ktorý sa začal v nedeľu. Kurdský predstaviteľ v Paríži neskôr informoval o viac ako 60 mŕtvych. Saiwan Barzani, synovec lídra DKP Massúda Barzaniho, uviedol, že pri útoku zahynulo 33 členov DKP, 29 z PUK a 140 ďalších ľudí bolo zranených.
DKP, na čele ktorej stojí člen riadiacej rady Massúd Barzani, má sídlo v Arbile. Pri útoku zahynul minister pre záležitosti miestnej vlády Šawakat šejk Yezdin, ako aj minister poľnohospodárstva Saad Abdalláh. Mŕtvy je aj člen strany číslo tri a vicepremiér autonómnej kurdskej vlády Sami Abdel Rahman, guvernér provincie Akram Mantak, jeho zástupca Mahdi Khošnaw, šéf arbilskej polície Nariman Abdul Kader a dvaja ďalší predstavitelia DKP. Sám Barzani unikol, pretože v čase útokov bol vo vrchoch malého mesta Salaheddin, severne od Arbilu, kde sa tiež konali oslavy. Pri výbuchoch tiež zahynuli traja významní členovia strany PUK.
PUK a DKP sú oddaní federálnemu štátu v súvislosti s rozhodnutím prijatým kurdským parlamentom v roku 1992 o federácii na etnickom a geografickom základe. Rozhodnutie bolo prijaté, pričom DKP a PUK kontrolovali severný Irak v rámci odporu proti bývalému irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi. Kurdi boli na čele regiónu desať rokov po vojne v Perzskom zálive v roku 1991, a tiež bojovali vo vnútornom konflikte v polovici 90. rokov. "Súbežné útoky proti dvom stranám nie sú ničím novým, ale v tomto čase sa terčom stali preto, lebo sa aktívne zúčastňovali na oslobodení Iraku a majú významnú úlohu pre budúcnosť krajiny," uviedol predstaviteľ PUK Azad Jundiani pre agentúru AFP.
rm;ll;ph
