e, teraz však plánuje ich slávnostné prijatie v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch. Tlak o pomoc pri kontrole európskeho vzdušného priestoru prichádza najmä z troch postsovietskych pobaltských republík, Estónska, Lotyšska a Litvy, ako aj zo Slovinska.
"Prichádzajúce členské krajiny nemajú prakticky žiadnu vzdušnú obranu, a chcú sa dostať pod systém NATO," uviedol predstaviteľ aliancie, ktorý si neželal byť menovaný. Najvyšší zástupcovia bruselského ústredia NATO vedú "intenzívne diskusie" o otázke nových členov, vrátane Slovenska, Rumunska a Bulharska, ktorí sa možno pripoja k aliancii už na jar.
O posune smerom k skoršiemu dátumu formálneho prijatia sa rozhodlo potom, ako sa termín konania istanbulskej vrcholnej schôdzky posunul asi o mesiac. Treba poznamenať, že ratifikačný proces v členských štátoch pritom prebehol rýchlejšie, ako sa očakávalo. Sedem nových budúcich členov bolo do aliancie pozvaných na summite v Prahe v Českej republike (ČR) v novembri 2002. Do aliancie vstúpia po prvom kole rozšírenia, ktoré zahrňovalo Poľsko, Maďarsko a ČR, ktoré sa k aliancii pripojili v roku 1999.
"Všetky zainteresované krajiny by rozhodne chceli ochranu do času vstupu," uviedol litovský diplomat, ktorý dodal: "V rámci súčasného stavu diskusií v aliancii veríme v rýchly pokrok v priebehu nadchádzajúcich týždňov a mesiacov". "Je nutné nájsť riešenie tak, aby krajiny dostali vzdušnú ochranu, ktorá je zásadná," dodal predstaviteľ NATO.
Okrem asi 20 lietadiel AWACS samotné NATO nevlastní žiadny vojenské technické vybavenie, a spolieha na členské krajiny, že poskytnú zdroje - v tomto prípade bojové lietadlá, ktoré by strážili oblohu nových členov. Potreba bola demonštrovaná počas pražského summitu, kedy ČR požiadala americké letectvo o ochranu vzdušného priestoru počas konania vrcholnej schôdzky aliancie. Problém je, že členské štáty NATO už sú na okraji možností kvôli ohniskám napätia od Balkánu po Irak a Afganistan, a je ťažké nájsť leteckú moc, ktorá by ochraňovala pomerne neohrozených budúcich členov.
V nedávnom rozhovore pre francúzsky denník Le Figaro, hlavný veliteľ NATO v Európe, americký generál James Jones uviedol, že otázka vzdušnej obrany pobaltských štátov bude súčasťou agendy júnového summitu. Napríklad leteckú silu Litvy tvorí ledva 800 ľudí, a je závislá na svojich pobaltských susedoch. Vilnius nemá bojové stíhačky, a dostalo výraznú radu od NATO, aby "neinvestoval do bojových lietadiel", uviedol litovský diplomat.
