Už rok a pol nemá Slovensko svojho veľvyslanca v Maďarsku. Ministerstvo zahraničia od septembra 2002, keď sa vrátil z Budapešti Štefan Markuš, nevie nájsť vhodného kandidáta.
Naše dobré susedské vzťahy sú pritom s Maďarskou republikou dôležité aj pre citlivé otázky z minulosti - keď ich zaťažovali spory okolo krajanského zákona a Vodného diela Gabčíkovo.
Markuš bol stiahnutý, lebo mal vyše 65 rokov a podľa zákona o štátnej službe už nemôže pôsobiť v štátnej službe. Vláda Mikuláša Dzurindu mala navrhnúť prezidentovi Schusterovi kandidáta na veľvyslanecký post už v auguste 2003.
Nestalo sa tak, lebo oslovení kandidáti podľa tlačového odboru ministerstva ponuku odmietli. Kto to bol, to ministerstvo tají. Predseda koaličnej SMK Béla Bugár so situáciou nie je spokojný.
„Nie sme vo vojne, to znamená, že veľvyslanca by sme v Maďarsku mať mali," podotkol pre SME s tým, že sa už viackrát obrátili na ministra Kukana s otázkou na veľvyslanca, ale bezvýsledne: „Celá vec stojí. Je to hanba, že ho do susednej krajiny nenájdeme."
Za poľutovaniahodnú a neštandardnú označil záležitosť aj politológ Grigorij Mesežnikov, podľa ktorého je zlé, že Slovensko nemá veľvyslanca práve v krajine, ktorá je pre neho z viacerých hľadísk dôležitá.
„Je to o to prekvapujúcejšie, že Slovensko spolu s Maďarskom vstupuje do Európskej únie a Maďarsko podporovalo našu krajinu pri vstupe do NATO," dodal Mesežnikov. Hovorca ministerstva zahraničia Juraj Tomaga: „Je viac úvah o kandidátoch, ale vláda zatiaľ nepredložila prezidentovi republiky návrh."
Bugár ale nemá o kandidátoch žiadne informácie - štátnym tajomníkom rezortu zahraničia je pritom József Berényi z SMK.
(ts)