squin pri príležitosti prezentácie záverov správy o situácii vedeckých pracovníčok strednej a východnej Európy a pobaltských štátov. Správu vypracovala Odborná skupina pod vedením predsedníčky estónskeho parlamentu, profesorky Ene Ergmovej.
Napriek tomu, že podľa správy predstavujú v týchto krajinách ženy 38 percent vedeckej pracovnej sily, zakrýva táto štatistika niektoré trpké skutočnosti. Veľká časť vedeckých pracovníčok je zamestnaná v oblastiach, v ktorých sa investuje najmenej na výskum a vývoj. Neadekvátne zdroje a slabá infraštruktúra spomaľujú pokrok celej generácie sľubných vedcov. Muži majú trikrát väčšiu pravdepodobnosť dosiahnuť vyššie akademické postavenie ako ženy. Napríklad v oblasti vzdelávania predstavujú ženy nadpolovičnú väčšinu zamestnancov, sústreďujú sa však na nižších akademických postoch. V tomto dosť pochmúrnom obraze však existuje pozitívny znak: vedecké pracovníčky z krajín ENWISE (SR, ČR, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko) sa vo významnej miere zúčastňujú na Rámcovom programe EÚ, ktorý by mohol vytvoriť strategickú hybnú páku pre upevnenie výskumu a vývoja, ako aj úlohy žien v ňom.
Za dôležitý krok v tomto kontexte považuje EÚ dosiahnuť financovanie vedy a výskumu na úrovni 3 percent HDP, podobne ako je to v Spojených štátoch. "Financie sú jedným z kľúčových aspektov tohto problému, hoci nie jediným. Pokiaľ nevytvoríme podmienky pre vedcov porovnateľné s USA, nemôžeme sa čudovať tomu, že nádejní vedci budú cestovať za lepšími podmienkami za oceán," uviedla predstaviteľka Európskej komisie. Únia považuje za dôležité aj prepojenie výskumných aktivít jednotlivých európskych štátov pomocou výmenných študijných a vedeckých stáží a štipendií. V tomto smere bude preto dôležité zvýšiť mobilitu vedcov. "Za komunistického režimu boli veľmi obmedzené možnosti cestovania vedcov, čím boli pripravení o dôležité možnosti svojho ďalšieho vzdelávania a získavania cenných skúseností vo svojom obore," vyhlásila Ergmová.
Hoci únia ponúka mnoho možností pre vedcov, iniciatívu podľa jej predstaviteľov musia zobrať do vlastných rúk aj vlády jednotlivých krajín a samotná akademická obec. Poukázala pritom na Českú republiku, kde skupina vedeckých pracovníčok zriadila akési informačné centrum pre ženy - vedkyne, ktoré sa dokáže vyrovnať oveľa účinnejšie s problémami, s ktorými sa počas svojej vedeckej kariéry stretnú, ako keby sa spoliehali na pomoc "zhora".
