Jedna z nových rezolúcií stanovila povinnosť predložiť do 31. marca správy o krokoch, ktoré krajiny podnikli v súvislosti so zavádzaním opatrení (sankcií) voči al-Kájde a Talibanu. Ak krajiny správy do tohto termínu BR OSN nedoručia, riskujú, že ich mená budú zverejnené. Okolo sto krajín, viac než polovica členov, ešte takéto správy nepredložila.
Čílsky veľvyslanec pri OSN Heraldo Munoz označil toto opatrenie "vyjadrením zhody" v globálnom boji proti terorizmu. Podľa diplomatov je hlavným cieľom rezolúcie pomôcť presadiť existujúce sankcie do praxe vrátane zbrojného embarga, zákazu cestovania a zmrazenia bankových účtov. Munoz uviedol, že rezolúcia vyzýva krajiny, aby urobili viac ako len kontroly bankových účtov, aby preverili aj charitatívne organizácie a všetky ďalšie možnosti, ktorými sa dajú peňažné prostriedky presúvať.
BR OSN schválila v piatok tiež rezolúciu, ktorou nalieha na Gruzínsko a Abcházsko dospieť k politickej dohode a mierovými prostriedkami ukončiť svoj dlhoročný spor po tom, ako sa región odčlenil po rozpade Sovietskeho zväzu a usiluje o nezávislosť. Ďalšie dve rezolúcie predĺžili o tri, respektíve šesť mesiacov mandáty pre mierové misie OSN v Západnej Sahare a Libanone. Od 1. februára prevezme po Čile predsedníctvo v BR OSN Čína.
