výrazom, ktoré sme použili. Použili sme ´závažná a narastajúca´ hrozba," povedal v utorok novinárom hovorca Scott McClellan.
Ak aj americký prezident George W. Bush nikdy neoznačil Saddámov Irak za bezprostrednú hrozbu, povedal, že je "urgentná", viceprezident Dick Cheney o nej hovoril ako o "smrteľne nebezpečnej" a podľa ministra obrany Donalda Rumsfelda bola "priama".
7. októbra 2002 v televíznom prejave k národu Bush prirovnal situáciu v Iraku ku kubánskej kríze z októbra 1962, kedy boli odhalené sovietske rakety iba 90 míľ od amerických brehov. V tom istom prejave varoval, že Saddám "by sa mohol rozhodnúť v akýkoľvek deň, kedy by poskytol biologické alebo chemické zbrane teroristickej skupine alebo jednotlivým teroristom", ako je sieť al-Kájda stojaca za septembrovými útokmi na USA v roku
"Žiadny iný teroristický štát nepredstavuje väčšiu hrozbu alebo priamejšiu hrozbu bezpečnosti našich ľudí a stabilite sveta ako režim Saddáma Husajna v Iraku," uviedol Rumsfeld v septembri 2002. Iný významný člen Bushovho štábu sa vyhol použitiu slova "bezprostredná", ale súhlasil s touto charakteristikou s novinármi.
26. januára 2003 sa televízna stanica CNN opýtala riaditeľa Bieleho domu pre komunikáciu Dana Bartletta, či je Saddám bezprostrednou hrozbou americkým záujmom, alebo tejto časti sveta alebo Američanom, ktorí sú práve doma. Bartlett odpovedal: "Určite je to tak".
7. mája 2003 sa potom reportér opýtal hovorcu Bieleho domu Ariho Fleischera: "Nie je to tak, že sme vstúpili do vojny, aby sme našli tieto - pretože hovoríme, že tieto - zbrane sú priamou a bezprostrednou hrozbou Spojeným štátom? Je to pravda?". "Absolútne. Jeden z dôvodov, pre ktoré sme vstúpili do vojny, je ich vlastníctvo zbraní hromadného ničenia. Nič sa v tom nezmenilo," povedal Fleischer. "Ďalší uhol pohľadu je, že ak Saddám Husajn drží zbraň pri vašej hlave, zatiaľ čo odmieta, že v skutočnosti vlastní zbrane, ako bezpečne by ste sa cítili?," povedal Fleischer 9. októbra 2002.
