Napriek istým náznakom zlepšenia vo vzťahoch oboch nástupníckych štátov Titovej Juhoslávie, mnohí pozorovatelia očakávali, že Belehrad i Záhreb sa zásadnejším spôsobom dištancujú od minulosti. Aj keď etnické roztržky pomaly miznú, víza sú ešte stále potrebné, ale dajú sa získať ľahšie, telefónne linky medzi oboma hlavnými mestami sú čím ďalej tým viac zaneprázdnené, politici však ešte stále v niektorých otázkach nenašli spoločnú reč.
"Normalizácia už zapustila korene. Jej vplyv je badateľný v komunikácii medzi ľuďmi a v kontaktoch, ale mnohé kľúčové problémy ešte neboli vyriešené", povedal Zeljko Trkanjec, chorvátsky politický analytik.
Medzi nedoriešené problémy patrí výška vojnových reparácií, nezvestné osoby a vrátenie majetku Chorvátom, ktorý im zhabala juhoslovanská vláda na začiatku vojny v roku 1991.
Chorvátsko vyhlásilo nezávislosť od juhoslovanskej federácie, v ktorej mali vedúcu úlohu ľavicové srbské kruhy, v roku 1991 a až do roku 1995 medzi oboma krajinami prebiehal vojnový konflikt.
V roku 1996 oba štáty obnovili diplomatické styky, ale chorvátska strana niekoľkokrát zdôraznila, že svoju budúcnosť vidí v zjednotenej Európe, a nie v rozhádanom Balkáne.
