Varšava 27. januára (TASR) - Pred 59 rokmi, 27. januára 1945 oslobodili vojská Červenej armády koncentračný tábor Osvienčim, nacistickú továreň na likvidáciu ľudí, ktorí z rasových či politických dôvodov nevyhovovali nacistickej ideológii.
V evakuovanom tábore našli vojaci 7600 žijúcich väzňov a 650 ľudských tiel. Krematóriá a plynové komory, nachádzajúce sa v táborovom komplexe Osvienčim II boli na priamy príkaz ríšskeho veliteľa SS Heinricha Himmlera zničené v októbri a v novembri 1944, posledná plynová komora krátko pred príchodom Červenej armády.
Historici odhadujú, že v Osvienčime zahynuli dva až štyri milióny ľudí v dôsledku hladu, beštiálnych pokusov nacistických lekárov a v prvom rade smrtiaceho plynu cyklón B. Presná štatistika obetí však neexistovala a ich počet sa nikdy nepodarilo presne určiť.
S vyvražďovaním ľudí sa v Osvienčime začalo koncom roka 1941, masové deportácie židov z celej Európy a ich potupná selekcia na táborovej rampe pokračovala od júna 1942.
Britské a americké spravodajské služby vedeli o Osvienčime už od roku 1942, od roku 1944 mali dokonca o mieste a účele tábora smrti veľmi presné informácie - napriek tomu vlády oboch krajín nezasiahli.
Z archívnych materiálov vyplýva, že britský premiér Winston Churchill s bombardovaním táborového komplexu síce súhlasil, odmietol však "bezúčelne" riskovať životy britských pilotov a posádok lietadiel, na americkom ministerstve vojny rozmýšľali podobne a útok na Osvienčim odmietli takisto.
