Množstvo otázok sa vynára predovšetkým v prípade vysokopostaveného príslušníka amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Roberta Hanssena, cituje vyjadrenie niekdajšieho šéfa vnútroštátnej rozviedky Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a terajšieho poslanca dolnej komory parlamentu tlačová agentúra Interfax.
Hanssen - otec šiestich detí - vykonával údajne viac ako 15 rokov špionáž pre sovietske a neskôr ruské tajné služby. Americká prokuratúra ho ešte v utorok obžalovala z predaja štátnych tajomstiev USA bývalej sovietskej tajnej službe KGB. Hanssenovi hrozí v prípade usvedčenia v ktoromkoľvek z dvoch bodov obžaloby trest smrti.
Kovaľov okrem iného spochybnil tvrdenie, že Hanssen mal Moskve odhaliť totožnosť dvoch amerických agentov, ktorí boli v časoch Sovietskeho zväzu postavení pred súd a popravení. Kovaľov argumentoval tým, že keďže Hanssen bol zodpovedný skôr za pozorovanie rôznych ruských zastupiteľských misií v Spojených štátoch, nemohol mať takmer nijaký prístup k informáciám tohto druhu.
Možnosť eventuálnej výmeny zadržaných agentov medzi Ruskom a USA niekdajší šéf ruskej kontrarozviedky odmietol. Tým by sme predsa priznali, že Hanssen - ktorý to tiež kategoricky poprel - bol našim agentom, vysvetlil Kovaľov.
K prípadu zamestnanca švédsko-švajčiarskeho multikoncernu ABB zadržaného kvôli priemyselnej špionáži vo Švédsku Kovaľov dodal, že pravdepodobne ide o úplne bezvýznamný prípad priemyselnej špionáže.
Kovaľov stál na čele kontrarozviedky FSB v období rokov 1996 až 1998.
