och zbraní hromadného ničenia v Iraku," povedal Straw pre BBC. Zároveň však obhajoval rozhodnutie Británie pridať sa k invázii Iraku, ktoré parlament schválil 18. marca minulého roku tvrdiac, že rozhodnutie bolo prijaté na základe vtedy dostupných informácií. Zdôraznil tiež, že išlo skôr o politické než technické rozhodnutie. "Nikdy sme netvrdili, že Saddám Husajn predstavuje okamžitú hrozbu pre Britániu," uviedol Straw a dodal, že Saddám predstavoval hrozbu pre "medzinárodný mier a bezpečnosť".
Bývalý šéf amerického tímu zbrojných expertov David Kay, ktorý sa v piatok vzdal svojej funkcie, povedal, že Irak nemal v čase pred útokom Spojených štátov a ich spojencov žiadne zbrane hromadného ničenia. K tomuto záveru podľa neho dospel jeho tím po niekoľkomesačnom pátraní na irackej pôde. "Pátranie sme uskutočnili preto, aby sme zistili, kde je pravda. Nie preto, aby sme našli zbrane. Podľa toho, čo sme doteraz zistili, zbrane neexistovali," povedal Kay v nedeľu. Existencia zbraní hromadného ničenia v Iraku bola jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré Američania na Irak minulý rok zaútočili.