Washington 26. januára (TASR) - Odstupujúci šéf amerických zbrojných inšpektorov David Kay vyhlásil, že neschopnosť objaviť zakázané zbrane hromadného ničenia v Iraku vyvoláva vážne otázky o zhromažďovaní informácií americkými spravodajskými službami.
Minulý rok Kay presvedčivo predpovedal, že tieto zbrane budú objavené. Po deviatich mesiacoch pátrania však v nedeľu vyhlásil: "Nemyslím si, že existujú."
"Je to otázka schopnosti spravodajskej služby zhromaždiť pevné, pravdivé informácie," povedal v rozhovore pre National Public Radio.
Na otázku, či prezident George W. Bush dlhuje Američanom vysvetlenie rozporov medzi jeho varovaniami a Kayovými zisteniami, inšpektor vyhlásil: "Vlastne si myslím, že skôr spravodajská komunita dlhuje prezidentovi, ako prezident americkému ľudu."
Ústredná spravodajská služba (CIA) Kayove vyjadrenia nekomentovala, jeden z jej predstaviteľov citovaný agentúrou AP však pripomenul, že to bol Kay, kto predpovedal, že zbrane nájde.
Biely dom zotrváva v presvedčení, že zakázané zbrane sa v Iraku nájdu.
Demokratický uchádzač o prezidentský post, senátor za Massachusetts John Kerry, však vyhlásil, že Kayove vyjadrenia posilňujú jeho presvedčenie, že Bushova administratíva zveličila hrozbu, ktorú Irak predstavoval.
"Potvrdzuje, čo som už dlho hovoril, že sme boli zavádzaní - zavádzaní nielen tajnou službou, ale zavádzaní tak, že prezident nás doviedol do vojny," povedal Kerry v televíznom programe Fox News Sunday.
Bývalý šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix na Kayove vyjadrenia reagoval v štýle "ja som vám hovoril". Kay prácu Blixa - ktorá sa skončila, keď USA v marci 2003 spustili vojenskú akciu v Iraku - svojho času ostro kritizoval.
Podľa Blixa USA mali minulý rok vedieť, že spravodajské informácie majú trhliny, keďže stopy sledované inšpektormi OSN neviedli k žiadnym výsledkom. "Začal som sa čudovať, čo sa deje. Oni sa nečudovali?" povedal Blix v telefonickom rozhovore s AP. "Ak zistíte, že ste vo vlaku, ktorý ide zlým smerom, najlepšie je vystúpiť na najbližšej stanici," dodal.
V rozhovore pre dnešné vydanie denníka New York Times Kay povedal, že americké spravodajské agentúry si neuvedomili, že irackí vedci prezidentovi Saddámovi Husajnovi predkladali vymyslené plány zbrojných programov a na tieto ciele vyčlenené peniaze následne využívali pre iné účely. "Všetko skĺzlo z presne vymedzených programov do skorumpovaného procesu. Režim už veci nemal pod kontrolou, bolo to v úpadku. Saddám sám riadil projekty, ktoré neboli nikým iným kontrolované. Vedci mali možnosť programy sfalšovať," dodal.
Kay uviedol, že Irak sa pokúsil obnoviť program vývoja nukleárnych zbraní v rokoch 2000 a 2001, podľa dostupných dôkazov by však obnova trvala roky po tom, čo Bagdad tieto aktivity v 90. rokoch z veľkej časti opustil.
Podľa Kaya je teraz jasné, že základným problémom CIA bol nedostatok vlastných špiónov v Iraku, ktorí mohli poskytnúť vierohodné informácie. Ako však dodal, neverí, že administratíva vyvíjala na analytikov tlak, aby ich správy boli v súlade s agendou Bieleho domu.
Kay v nedeľu potvrdil svoj záver, že Saddám vykonával "veľké množstvo aktivít súvisiacich s programom zbraní hromadného ničenia" a dodal, že irackí lídri mali v úmysle pokračovať v týchto aktivitách, v čase invázie však nerozhodli o tom, či začať s výrobou takýchto zbraní. Podľa inšpektora chaos v povojnovom Iraku znemožnil zistiť s istotou, či Irak mal zakázané zbrane.
Dodal, že existujú dôkazy, podľa ktorých z Iraku prúdilo množstvo tovaru do Sýrie, je však ťažké určiť, či zásielky obsahovali zbrane - čiastočne kvôli tomu, že Damask odmietol v tejto veci spolupracovať s vyšetrovateľmi.
Svoju piatkovú rezignáciu Kay zdôvodnil tým, že Pentagón začal na jeseň zmenšovať jeho štáb pátračov, keďže sa sústredil na boj s irackými rebelmi. Kay vyjadril nádej, že na základe svojich skúseností napíše knihu.