Londýn 26. januára (TASR) - Kľúčový - toto slovo dominuje na titulných stranách všetkých dnešných britských denníkov. Tento týždeň bude totiž kľúčový pre politický osud britského premiéra Tonyho Blaira.
V utorok čaká Blaira v parlamente hlasovanie o zvýšení školného na univerzitách, čo by v prípade neúspechu bola jeho prvá porážka v Dolnej snemovni, a v stredu lord Hutton zverejní výsledky vyšetrovania okolností smrti zbrojného experta Davida Kellyho.
"Bez ohľadu na to, čo sa v nasledujúcich dňoch stane, Blairova autorita dostane trhliny. A to aj v prípade, že vyjde víťazne z hlasovania o školnom aj z Huttonovej správy," píše vláde naklonený denník Guardian, podľa ktorého však Blair bude musieť skôr či neskôr prezradiť britskej verejnosti pravdivejší príbeh o tom, prečo vtiahol Britániu do vojny v Iraku, než ten, ktorý doteraz prezentoval.
Daily Telegraph a Financial Times sa zamýšľajú nad budúcnosťou britskej politiky v súvislosti s postojom ministra financií Gordona Browna, ktorý odmietol novinárom potvrdiť, že Labouristickú stranu povedie do ďalších volieb Tony Blair. To podľa oboch denníkov oživilo špekulácie, že to bude práve on, kto sa postaví na čelo labouristov.
"Blairov odchod si však veľa Britov neželá, aj keď dôvera v premiéra kvôli udalostiam vlaňajšieho roku utrpela. Objavili sa aj ďalšie špekulácie, že premiér, ktorý vyzerá unavene a u ktorého sa sem tam objavujú aj zdravotné problémy, sa pohráva s myšlienkou odovzdať všetko svojmu nástupcovi radšej skôr, než neskôr," uvádzajú Financial Times.
Dodávajú, že keby Blair prehral s návrhom na zvýšenie školného, otriaslo by to pilierom jeho volebných sľubov - a síce reformou verejnej správy
Na záver Financial Times citujú z práve vychádzajúcej životopisnej knihy o Blairovi, ktorú napísal redaktor tohto denníka Philip Stevens. V knihe sa tvrdí, že "k premiérovi sa dostali spravodajské informácie o súkromných rozhovoroch francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca, ktorý vraj chcel Blaira pred vojnou v Iraku politicky znemožniť, pretože sa údajne začal profilovať ako prirodzený vodca Európy, čo Chirac nemohol preniesť cez srdce.
