Poslanec Rakúskej ľudovej strany Werner Fasslabend drží tabuľku so slovenskou zástavou a slovenským nápisom „Vitajte" počas schôdze Národnej rady, venovanej rozšíreniu Európskej únie vo Viedni.
FOTO - TASR/EPA
Migrácia za prácou do cudziny je v 21. storočí realitou, ktorá zaskočí málokoho. Britský premiér Tony Blair vyzval konzervatívnych Angličanov pred summitom v Kodani jasne: „Pripravte sa na novú Európu!"
Nielen Gréci aj Briti sa na nových členov Európskej únie tešia. Ba až na Francúzov čakajú viaceré členské krajiny nováčikov s otvorenou náručou. Voľný pohyb osôb, tovaru, rozmanitosť služieb i porovnateľnosť kvality pracovných síl budú silným tromfom pre rozširujúcu sa slobodnú úniu.
Pre nás je to jednoznačná výhoda v lepšom zárobku, zdokonalení sa v cudzom jazyku i v poznávaní ďalších krajín. Odpadnú najmä nevýhody a dlhé čakanie pred ambasádami na víza, pasové kontroly, zlepší sa rovnosť šancí na základe vedomostí a schopností. Trh práce, ktorý sa otvorí, však bude čo do rozmerov obrovský.
To budú najzákladnejšie pozitíva nášho vstupu do EÚ. Podmienky na získanie práce sa okamžite po našom májovom vstupe do únie v základoch meniť nemusia. Podľa nášho ministerstva zahraničných vecí to bude závisieť od požiadaviek konkrétnej krajiny na základe ďalších skúseností.
Niektoré krajiny si tak budú aj po našom vstupe uplatňovať prechodné obdobia, ktoré zahrnujú isté obmedzenia pre prístupové krajiny. Rakúsko a Nemecko si budú uplatňovať až 7-ročné obdobie podľa modelu 2 plus 3 plus 2. To znamená, že po dvoch alebo piatich rokoch môžu obmedzenia zrušiť.
Žiadne prechodné obdobia si podľa ministerstva nebudú uplatňovať Írsko, Švédsko, Dánsko, Veľká Británia a možno aj Holandsko.
Právo na slobodný prístup na trh práce v krajinách EÚ budú mať podľa podmienok jednotlivých krajín všetci štátni príslušníci pristupujúcich členských štátov, ktorí v čase pristúpenia legálne pracujú s 12-mesačnou alebo dlhšou pracovnou zmluvou v súčasnom členskom štáte.
Juraj (22): V Rakúsku treba dobrú nemčinu
Juraj Kotrík (22) už dva roky študuje vo Viedni, odkiaľ trvá cesta autom necelú hodinu. Aj preto sa tam rozhodol zakotviť: „Je to blízko, žije tu moja sestra a viedenská univerzita má dobré meno i vo svete."
Prácu si vo Viedni zohnal za necelé tri mesiace. Mal však šťastie, v Rakúsku ho musí mať každý.
Renáta Valeková (26) z Nižnej nad Oravou tam začínala ako opatrovateľka, pričom sa zoznámila s krajanmi. Dnes prekladá pre renomovaných klientov vrátane veľvyslanectiev materiály zo slovenčiny a češtiny do nemčiny. Po ôsmich rokoch tam si urobila školy a má vlastný štvorizbový byt.
Práca v Rakúsku sa totiž oproti našej skutočne oplatí. „Slovák tu priemerne zarobí asi tisíc eur, Rakúšania majú plat zhruba 3 tisícky."
Juraj: „Aj ja som mal šťastie. Vďaka priateľom som našiel prácu poradcu pre študentov. Človek tam musí disponovať ako cudzinec dvoma vecami - mať kontakty a byť skutočne dobrý." To znamená aj hovoriť perfektnou nemčinou.
Citeľné rozdiely
Čím lepšie vie človek po nemecky, tým lepšie ho berú domáci obyvatelia. Nikdy ich však nebudú brať rovnocenne. Juraj: „Pred zopár týždňami sme boli s kamarátmi v pizzerii. Keď čašník počul, že sme Slováci, obslúžil najskôr vedľajšie stoly, aj ľudí, čo prišli neskôr. Možno to urobil aj pre ich všimné."
Poliak Piotrek Cieslovski (40) robí vo Viedni v renomovanej počítačovej firme 18 rokov, na poste manažéra je 10 rokov, má luxusný dom na periférii Viedne - jeho kolegovia ho však na večeru nepozvú. „Na večeru v reštaurácii áno, domov však v nijakom prípade."
A to, že ste cudzincom, Rakúšania zistia rýchlo: „Rakúska nemčina obsahuje množstvo dialektov, sú to ich vlastné slangy. Je to jeden z najväčších problémov pri dorozumievaní a často sa vám môže stať, aj keď viete po nemecky, že im jednoducho nerozumiete."
Napriek tomu tam chce Juraj rovnako ako Renata a Piotrek zostať žiť.
Čo je potrebné na prácu v Rakúsku:
* pracovné povolenie (vydáva sa v úrade budúceho pracovného miesta, najviac však na jeden rok),
* v praxi sa povolenia vydávajú väčšinou iba vysokoškolsky vzdelaným ľuďom, profesiám, ktoré sú na pracovnom trhu žiadané.
Saša (20): Belgičania slovenčinu zbožňujú
Hádam nikde v Európe nenájdete toľko byrokratov, štátnych zamestnancov a úradníkov ako v Belgicku. Paradoxne, práve o Belgičanoch panuje v Európe presvedčenie, že sú vo svojich úradoch nezastihnuteľní.
Brusel je centrálou pre Európsku komisiu, Európsky parlament i NATO. Špecialisti na verejnú správu smerujú všetky svoje kroky i ambície práve sem. Výnimkou nie sú ani Slováci, ktorí tam už teraz pracujú pod zaradením - euroúradník.
Jednou z nich je Alexandra Mňahončáková (20) zo Svidníka, od júla 2003 pracuje ako asistentka v európskej Komisii. Prácu získala vďaka nášmu vstupu do EÚ a agentúre EPSO. „Tá organizuje konkurzy, ktoré sú akýmsi spájacím mostom Európy a Slovenska." Saša jeden z nich vyhrala.
Hrdo hovorí, že Slovensko má v Bruseli veľmi dobré meno. Belgičanom sa páčia nielen Slovenky, ale aj slovenský jazyk. „Raz sme si s kamarátkou objednali po slovensky červené víno. Čašník nám síce nerozumel, ale bol zo slovenčiny taký hotový, že nielenže sme nemuseli platiť, ale sa nám dokonca pri odchode ešte aj poďakoval." (smiech)
Citeľné rozdiely
Život v Bruseli je veľmi drahý pre priemerne zarábajúceho Slováka, k platu Bruselčana je však adekvátny. V reštauráciách sa odohráva spoločenská časť belgického života. „Je to pre nich skôr spoločenská udalosť ako chuť najesť sa."
Ich najväčším nedostatkom je podľa Saši lenivosť: „Sú veľmi pohodlní. Aj preto obdivujú najmä ľudí z Východu, pretože sú zvyknutí pracovať viac ako oni." Napriek tomu cudzincov v láske nemajú pre to, že ich je tam veľa.
Saša: „No hoci sú dosť chladní a niekedy až nepríjemní, sú aj vždy pripravení pomôcť. Pre nás, Slovákov, je dôležité zostať sám sebou, nad nikoho sa nevyvyšovať, no nikdy sa nepodceňovať. Zostať takým zdravým slovenským suverénom."
Úradnými jazykmi Belgicka sú holandština a francúzština, ktoré treba na prácu nevyhnutne ovládať.
Čo je potrebné na prácu v Belgicku:
* získať pracovné povolenie (bez neho môžu pracovať len študenti počas prázdnin),
* získať vízum, to po vstupe do EÚ nebude potrebné,
* povinne absolvovať test na HIV.
Martina (26): V Holandsku sa robí nelegálne
Martina (26) sa do krajiny tulipánov a veterných mlynov dostala vďaka vysokoškolskému programu Erazmus. Inak je tam prácu získať ťažké: „Ťažké bolo získať víza aj pre študenta." Napriek tomu sa nájdu odvážlivci, ktorí tam chodia pracovať. Takmer všetci však prácu nenájdu - pracujú skôr načierno.
Robia všetko. „S priateľom sme boli na prechádzke Amsterdamom a na jednom z hlavných námestí sa človek preoblečený za kostlivca chystal na svoje vystúpenia. Celý v čiernom, s kosou v ruke a maskou na tvári prešiel okolo nás. Ja som vtedy chytila priateľa za ruku so slovami - Ja sa bojím."
On (smrtka) to počul, otočil sa a čistou slovenčinou odvetil: A čoho? „Dali sme sa do reči a vysvitlo, že je to študent z Liptovského Mikuláša, ktorý si privyrába tak, že robí sochu. Mať legálnu prácu, ak si cudzinec, je tam veľmi komplikované, nestretla som sa s takým prípadom."
Citeľné rozdiely
Hoci je holandský jazyk veľmi ťažký - „ktorému nikto, kto do krajiny príde, ani náhodou nerozumie, je to taká hatlanina" - s komunikáciou tam problém nie je. Všetci hovoria plynule po anglicky. „Počnúc štvorročným dieťaťom a končiac starou babkou v novinovom stánku."
V angličtine sa točia aj filmy, ktoré sa v kinách premietajú s holandskými titulkami. „Oni sú na to tak zvyknutí." Rovnako, ako sú zvyknutí na množstvo obchodíkov, známych ako coffeshopy. Predávajú tam legálne všetko, aj marihuanu.
„Bola som tam, bola to skúsenosť. Nepátrala som po tom, či je to dobré, alebo zlé, aj keď krajina na legalizácii vlastne získala, lebo sa im znížil počet závislých. Pre mňa to bolo zaujímavé a exotické. A myslím si, že veľa zahraničných študentov, napríklad Španieli a Taliani, si vybrali Holandsko len pre to." (smiech)
Čo je potrebné na prácu v Holandsku:
* získať vstupné víza, ak bude pobyt dlhší ako 3 mesiace, čo po vstupe do EÚ nebude potrebné,
* mať pracovné povolenie, o ktoré požiada zamestnávateľ,
* mať zdravotné poistenie,
* do 3 dní po príchode sa nahlásiť na cudzineckej polícii a miestnom úrade.
Peter (21): Taliani uprednostňujú ľudí z USA a EÚ
Aj Taliansko sa stáva destináciou Slovákov hľadajúcich si prácu, o čom svedčia aj niekoľkohodinové čakania na pracovné víza pred talianskou ambasádou. Slovák Peter Dráb (21) z Novej Dubnice pracoval ako čašník v turistickom komplexe neďaleko Ríma.
„Na prácu tam je najdôležitejšie nájsť si ubytovanie, to je základ. Bežne sa stáva, že človek prespí u kamarátov, ráno si kúpi inzertné noviny a do večera si môže niečo nájsť. O zákazníkov tam nie je núdza."
Miesto tam ľahko nájdu aj dievčatá. „A keďže Taliani neovládajú dobre cudzie reči, často začínajú komunikáciu so Slovenkami slovným spojením Ti amo, čo znamená milujem ťa." (smiech) „Sú veľmi žoviálni, komunikatívni a aj keď sa vám stane nejaká nepríjemnosť, berú ju v pohode."
Takí sú všetci Taliani, muži aj ženy. Petrovi sa raz stalo, že staršej dáme, ktorá bola veľmi silná diabetička, omylom naservíroval veľký kus torty: „Ktorý by ju zaručene poslal minimálne na ARO. Keď videla, ako jej ho dávam, so značným pobavením sa ma spýtala, či je to darček od jej manžela." (smiech)
Citeľné rozdiely
Vzťah Talianov k cudzincom je však diferencovaný. Stále k nim prúdi veľké množstvo migrantov, preto delia cudzincov na tých, čo sú z USA, z krajín Európskej únie, a tých ostatných. „Pre Slováka bude preto veľkou výhodou, ak od mája bude môcť povedať - aj ja som z EÚ."
Najlepšou lokalitou na zárobok je sever krajiny, regióny ako Lombardsko, Trento, okolie Bologne a vychýrené Rimini. Rozdiel medzi zárobkami v severnej a južnej časti je pritom očividný. Ak na severe dostanete 1000 eur, na juhu je to za tú istú prácu sotva 700 eur. „Na lepšie platené miesto nemôžete bez dobrej znalosti taliančiny ani pomyslieť."
Ak ju ovládate, ľahko sa zamestnáte aj načierno. Tak pracoval aj Peter. „A tak pracuje asi 90 percent cudzincov. Zamestnávateľom sa to väčšmi oplatí, takže si z toho vôbec nerobia ťažkú hlavu." Lepšie však je - minimálne pre zárobok a aj pri štúdiu, ak má človek permesso di sogiorno, teda povolenie.
Čo je potrebné na prácu v Taliansku:
* získať vstupné vízum, po vstupe do EÚ nebude potrebné,
* nájsť si ubytovanie, bez ktorého nezískate povolenie na pobyt a prácu,
* vybaviť si povolenie na pobyt a prácu, takzvané contratto di soggiorno, ktoré treba podpísať najneskôr do 8 dní od vstupu do krajiny.
Ingrid (25): Briti poznajú našich športovcov
Možnosť spoznať Veľkú Britániu a zdokonaliť sa v angličtine niekoľkokrát využila študentka Ingrid Hlinková (25) z Martina, ktorá tam popri štúdiu zbierala ovocie na farme. „Bolo to dosť namáhavé, ale za tie peniaze to stálo," hovorí.
V Anglicku totiž zatiaľ nie je jednoduché zohnať si prácu. Väčšina mladých ľudí tam naozaj pracuje najmä ako au pair a na farmách. Priemerný mesačný zárobok pre študenta je približne 50-tisíc korún, Angličania zarábajú v priemere 2-tisíc libier za mesiac, čo je takmer 120-tisíc korún.
„Na cudzincov sú zvyknutí, dokonca som mala niekedy pocit, že sa k nim správajú lepšie ako k svojim." Slovákov pritom vnímajú lepšie ako napríklad Ukrajincov, Rusov či Bulharov. „Už skôr ako súčasť zjednotenej Európy. Pozerajú sa na nás inými očami ako pred zopár rokmi."
Poznajú napríklad slovenských športovcov. „Vedia, že sme majstri sveta v hokeji, a poznajú aj Slovákov, ktorí hrajú v Anglicku futbal."
Citeľné rozdiely
Mentalita Angličanov je v porovnaní so Slovákmi rozdielna - Angličania sú optimistickejší národ a cítiť z nich spokojnosť. Ingrid: „Je to tak. Na rozdiel od nás sa nikam neponáhľajú. Dokonca ani do práce." (smiech)
Veľká Británia má veľmi dobre vyriešený problém infraštruktúry a sú tam ohľaduplní aj šoféri. Ingrid: „Raz sme si požičali s priateľom auto a išli sme sa pozrieť do Škótska. Na križovatke nám zhasol motor a kým sme naštartovali, svietila znova červená. Nikto na nás netrúbil ani nenadával."
Policajti sú tiež veľmi priateľskí. „Keď som nevedela nájsť jednu ulicu, sami ma tam odprevadili, pri odchode ma úctivo pozdravili a povedali - Have a nice day, lady. Majte pekný deň, mladá dáma."
Náš zákazník - náš pán tu platí doslovne. Pri reklamácii vám okamžite vymenia poškodený tovar alebo vrátia peniaze. „Keď som šla reklamovať topánky, nestihla som predavačke poriadne vysvetliť o čo ide, už sa ma pýtala, či si prajem tovar vymeniť, alebo mi má vrátiť peniaze. Veľmi príjemne ma to prekvapilo."
Čo je potrebné na prácu vo Veľkej Británii:
* najťažšie je získať prácu, potom stačí, ak zamestnávateľ požiada o pracovné povolenie,
* v niektorých prípadoch treba byť registrovaný v profesionálnej organizácii.
Peter (23): V Nemecku treba mať pevné nervy
Peter Gažík (23) sa v lete rozhodol pracovať v Nemecku. Zavážilo to, že sprostredkovateľskej agentúre nemusel platiť žiadny poplatok, stačilo sa prihlásiť na Národnom úrade práce. Jediným kritériom bolo spraviť test z jazyka.
Problém nebol ani s ubytovaním: „Slovákov je aj v Nemecku toľko, že nie je problém sa s niekým stretnúť a dohodnúť sa." Peter využíval internáty vysokých škôl, ktoré cez leto fungujú ako lacné ubytovne.
Stálo to za jednoizbovú izbu 170 eur mesačne a keď sa tam ubytovali dvaja, išli napoly. V meste Keiserslautern v reštaurácii Burger King zarábal 6 až 7 euro na hodinu, čo je brigádnický priemer. „A v Stuttgarte v Mercedese sa dalo zarobiť 12 eur za hodinu, čo je už slušné."
Citeľné rozdiely
Nemci sú puntičkári a prejavuje sa to aj v dodržiavaní pracovného času. „Pracuje sa do 40 hodín týždenne, nie viac. To si veľmi chránia. Inak by im zamestnávateľ musel platiť príplatky, a to sa mu nechce."
Inak domáci vedeli dať najavo, kto je v dome pánom: „Človek sa musí predovšetkým odosobniť, lebo tá robota je pre vysokoškolských študentov dosť ponižujúca. Nútia ho, aby robil tú najhoršiu robotu."
Aj tam však podľa Petra záleží na zamestnávateľovi: „Ten náš poznal Slovensko, bol u nás, bol teda fajn."
Čo je potrebné na prácu v Nemecku:
* mať pracovné povolenie, resp. byť denným študentom, nie v poslednom ročníku,
* minimálne základná znalosť nemčiny,
* mať podanú žiadosť cez Národný úrad práce,
* mať zdravotné poistenie a prihlásiť sa na nemecké úrady (to zabezpečuje zamestnávateľ).
Aké sú podmienky na získanie práce v ďalších krajinách Európskej únie
Dánske kráľovstvo
Doteraz nebola medzi Dánskom a Slovenskom podpísaná ani jedna bilaterálna zmluva o vzájomnom zamestnávaní občanov. Pri získaní pracovného povolenia sa uprednostňujú občania Európskej únie pred občanmi nečlenských štátov.
Čo je potrebné na prácu tam vybaviť:
* povolenie na pobyt a prácu (zvyčajne sa nevydáva žiadateľom o bežné povolania ako napr. murár, stolár a podobne),
* pozitívna listina zabezpečí ľahší prístup k povoleniu na pobyt a prácu - ide o naplnenie zoznamu povolaní, ktoré sú v Dánsku žiadané,
* je nevyhnutné mať konkrétnu pracovnú ponuku s podmienkami zodpovedajúcimi dánskemu štandardu.
Francúzska republika
Nedostatok pracovných síl je v oblasti zdravotníctva - v štátnych aj v súkromných zariadeniach. Francúzske odbory však zamestnávaniu cudzincov v zdravotníctve nie sú naklonené.
Čo potrebné na prácu tam vybaviť:
* požiadať o udelenie víz, čo po vstupe do EÚ odpadá,
* požiadať o povolenie na pobyt, čo po vstupe do EÚ odpadá,
* získať aspoň dočasné pracovné povolenie, ktoré musí obsahovať pracovnú zmluvu.
Írska republika
Platí tu zásada, že prednostne sa zamestnávajú írski občania a občania členských krajín Európskej únie. Írska vláda však v roku 2003 ohlásila reštrikčné opatrenia voči cudzincom ako uchádzačom o prácu.
Čo je potrebné na prácu tam vybaviť:
* každý uchádzač z nečlenskej krajiny EÚ musí získať pracovné vízum, resp. pracovné povolenie, čo po vstupe do EÚ odpadá,
* zaregistrovať sa na miestnom imigračnom úrade, čo po vstupe do EÚ odpadá.
Luxemburské vojvodstvo
Jediná možnosť, ako sa tam môže Slovák zamestnať, je prihlásiť sa na stážový pobyt. V rámci stáže môžete pracovať, najviac však počas 1 roka.
Čo je potrebné na prácu tam vybaviť:
* kontaktovať Národný úrad práce v mieste bydliska a podať si žiadosť,
* k žiadosti treba priložiť fotokópiu všetkých strán pasu, notársky overený doklad o ukončenom vzdelaní, tri fotografie, životopis v slovenčine a jednom svetovom jazyku, výpis z registra trestov a kópiu pracovnej zmluvy,
* po príchode do Luxemburska sa do 48 hodín hlásiť na cudzineckej polícii,
* na miestnom úrade požiadať o takzvanú tax card pre dane.
Portugalská republika
Až 60 percent Portugalcov je zamestnaných v službách. Cudzinec sa najľahšie zamestná v poľnohospodárstve, stavebníctve alebo v cestovnom ruchu. Legálna práca v Portugalsku sa započítava do dôchodku.
Čo je potrebné na prácu tam vybaviť:
* pracovné vízum (požiadať oň možno na portugalskom veľvyslanectve vo Viedni),
* pred odchodom sa odhlásiť zo zdravotnej aj sociálnej poisťovne, legálneho zamestnanca prihlási portugalský zamestnávateľ,
* po príchode sa zaregistrovať na miestnej polícii.
Španielske kráľovstvo
Španielsko potrebuje pracovné sily hlavne v poľnohospodárstve, turistike aj priemyselnej výrobe. Veľkým problémom je ilegálna práca. Aj v prípade pobytu kratšieho ako 90 dní je potrebné požiadať o tzv. pobytové víza. V prípade krátkodobých pobytov tu nie je zavedená prihlasovacia povinnosť.
Čo je potrebné na prácu tam vybaviť:
* pracovné povolenie na všetky druhy prác a povolenie na pobyt do 90 dní,
* požiadať o vízum za účelom práce (vybavuje konzulárne oddelenie Veľvyslanectva Španielska v Bratislave),
* cestovný pas musí mať platnosť dlhšiu ako 3 mesiace po skončení pobytu.
Švédske kráľovstvo
Získať legálnu prácu vo Švédsku nie je jednoduché. Ako vo väčšine krajín EU aj tu uprednostňujú domácich pracovníkov a z členských krajín.
Čo je potrebné na prácu tam vybaviť:
* najväčším problémom je mať zabezpečenú prácu a ubytovanie,
* žiadosť o pracovné povolenie s deklaráciou tohto zabezpečenia treba podať na švédsky zastupiteľský úrad.
Grécka republika
Ani v Grécku získať legálne prácu nie je vôbec ľahké. Pracovné povolenie sa udelí iba v prípade, že príslušné pracovné miesto nemožno obsadiť domácou pracovnou silou alebo cudzincami, ktorí tu majú vybavený legálny pobyt.
Čo je potrebné na prácu tam vybaviť:
* požiadať o vízum (k žiadosti sa pripája pas, výpis z registra trestov a pracovné povolenie), po vstupe do EÚ nebude potrebné,
* získať pracovné povolenie, ktoré vydáva prefekt, je platné 1 rok s možnosťou predĺženia najviac o 1 rok,
* do 8 dní po príchode na územie Grécka sa zaevidovať na cudzineckej polícii.
Autor: JÁN MALOCHTOMÁŠ HOLETZ
