bách 6. februára tohto roku stratil dôveru voličov a teraz musí navyše priznať, že stratil aj súhlas vlastnej strany, píše vo svojej analýze taliansky denník La Repubblica.
Minulý týždeň vyvolalo jeho vyhlásenie o tom, že prijme ministerský post, kritiku nielen zo strany ľavice, ale aj zo strany hebrejskej tlače. Niekoľko dní sa Barak pokúšal kritike odolať, ale v utorok v liste zaslanom tajomníkovi strany práce Raananovi Cohenovi oznámil, že sa vzdáva účasti v Šaronovej vláde, neprijme ponúkaný ministerský post, opúšťa vedenie vlastnej strany a poslaneckú stoličku - presne tak ako to avizoval v noc svojej ponižujúcej volebnej prehry.
Bol to tvrdý úder pre muža, ktorý sa vždy chválil tým, že ešte nikdy v živote neprehral. Avšak Barak - bývalý izraelský generál - konečne odchádza. Skôr či neskôr totiž vojak vždy pochopí, kedy prehral bitku, komentuje La Repubblica.
Bolo to vlastne práve v utorok, keď dal Šaron labouristom týždňové ultimátum. V strane sa potom vytvorili dva prúdy: prvý ostro protestoval proti spoluúčasti vo vláde národnej jednoty a rezolútne odmietol tento "pakt s diablom", a druhý zase podporoval vstup do vlády národnej jednoty s podmienkou, že Barak v nej nebude. Teraz je však len na strane práce, či dokáže byť jednotná aj bez neho, píše taliansky denník.
Dream team Šaron - Barak - Peres už neexistuje, komentuje dianie na izraelskej politickej scéne turínsky denník La Stampa. Podľa názoru tohto denníka sa Barak stal obetným baránkom zániku izraelskej ľavice, ktorej hlavným dôvodom bolo Arafatovo odmietnutie ponúkaných návrhov v mierovom procese.
Ak by to však ľavica pripustila, vzdala by sa ďalšej nádeje. A preto uprednostnila obetovanie Baraka. Šéf labouristov však stimuloval svojich kritikov svojím rozporuplným správaním, keď po tom, čo v noc svojej volebnej prehry ohlásil odchod z politického diania, opätovne vstúpil na "mínové" politické pole priamo do terča kritiky, uzatvára La Stampa.
