na svojom rokovaní začiatkom februára, je informovať o stave prípravy SR na členstvo v NATO a dať odpočet o plnení úloh a dosahovaní cieľov ročného Národného programu PRENAME na rok 2003, ako aj o spôsobe využitia pridelených finančných prostriedkov.
"Celkovo je možné konštatovať, že pripravenosť SR prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v aliancii sa v roku 2003 posunula na kvalitatívne vyššiu úroveň, pričom záväzky SR, ktoré boli formulované v Časovom pláne plnenia reforiem, boli harmonizované a podporované aktivitami PRENAME," uvádza sa v predkladacej správe.
Po ukončení formálnych rozhovorov o členstve SR v aliancii pokračoval predvstupový proces v roku 2003 sériou rokovaní na rôznych úrovniach, ktorých cieľom bolo vypracovanie a prekonzultovanie Časového plánu plnenie reforiem ako politického dokumentu obsahujúceho zoznam záväzkov SR, ktoré sa SR zaviazala aj voči aliancii splniť aj po vstupe SR do NATO.
Časový plán, ktorý obsahuje 36 konkrétnych cieľov vo všetkých piatich kapitolách Akčného plánu pre členstvo, prijala vláda SR 25. februára 2003 ako prílohu k listu ministra zahraničných vecí (Letter of Intent), v ktorom SR potvrdzuje svoj záujem a pripravenosť prevziať na seba záväzky vyplývajúce z členstva v aliancii, bol 10. marca 2003 odovzdaný generálnemu tajomníkovi NATO Lordovi G. Robertsonovi počas jeho návštevy SR.
SR pokračovala v roku 2003 v komplexnej príprave na vstup do Severoatlantickej aliancie aj v oblasti zahranično-bezpečnostnej politiky, pričom využívala bilaterálny aj multilaterálny rámec. Uskutočnili sa viaceré návštevy a stretnutia vysokých predstaviteľov SR s NATO. SR sa zúčastnila na všetkých ministerských zasadnutiach a delegácia NR SR sa zúčastnila na pravidelnom jarnom a jesennom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO. Slovensko podporovala politickú aj praktickú spoluprácu ašpirantských krajín združených vo Vilniuskej skupine v zmysle solidarity, otvorených dverí Aliancie a budovania jednotnej, slobodnej a mierovej Európy.
Jednou z priorít procesu PRENAME v roku 2003 bola práca s verejnou mienkou, vytváranie priestoru pre dialóg v otázkach členstva SR v NATO a získavanie podpory obyvateľstva pre členstvo v aliancii.
Koncom roku 2002 a začiatkom roku 2003 začala podpora verejnosti vstupu SR do NATO klesať predovšetkým v dôsledku negatívneho vnímania udalostí na medzinárodnej scéne (vývoj v Iraku). Vo februári 2003, po prvýkrát od decembra 2000, miera podpory vstupu SR do NATO stratila u občanov SR prevahu. Vláda SR preto schválila návrh na ďalší postup pri získavaní podpory členstva Slovenskej republiky v aliancii. V ňom poverila ministra obrany gesciou nad prípravou jednotnej informačnej kampane v rámci ďalšieho postupu pri získavaní podpory členstva SR v NATO. Bola vytvorená nová medzirezortná koordinačná skupina pre prácu s verejnou mienkou pod gesciou ministra obrany, v ktorej boli zastúpení predstavitelia ÚV SR, MO SR a MZV SR. Na projekty práce s verejnou mienkou v prospech zvyšovania podpory členstva SR v NATO bolo v roku 2003 k dispozícii 39 mil. Sk. Rozhodujúca časť aktivít bola zameraná na poskytnutie tých informácií širokej verejnosti, ktoré sú podľa sociologických prieskumov najžiadanejšie: pravidlá fungovania aliancie, mierové operácie, reforma/profesionalizácia ozbrojených síl. Počas celého roku sa mediálne aktivity realizovali prostredníctvom tlače, televízie, rozhlasu, inzercie, interview, dní otvorených dverí, plagátov na verejne dostupných miestach a informačného bulletinu, ktorý bude dodaný do všetkých domácností v SR. Využívali sa aj výjazdy novinárov do misií pod velením aliancie a organizované návštevy novinárov SR v Bruseli v NATO.
Aj vďaka podniknutým krokom sa podarilo nepriaznivý trend vývoja verejnej mienky vrátiť v prospech členstva SR v NATO. Podľa výskumu verejnej mienky z decembra 2003 bolo za vstup do NATO 54,7%, proti vstupu je 41% občanov SR, nerozhodných je 4,2%.
V priebehu roka 2003 sa pokračovalo v budovaní partnerstva medzi štátom a občianskou spoločnosťou prostredníctvom grantovej súťaže pre projekty mimovládnych organizácií. Zároveň bola v práci s verejnosťou využívaná denne aktualizovaná internetová stránka (www.natoservis.sk) dostupná širokej verejnosti, politickým stranám, inštitúciám a médiám. Stránku spravuje tlačová agentúra SITA.
V roku 2003 bolo v rámci plnenia programu PRENAME zakúpených a zaradených do knižných fondov (Univerzitná knižnica v Bratislave, kde sa buduje Depozitná knižnica NATO, Slovenská národná knižnica v Martine, Štátna vedecká knižnica v B. Bystrici, Košiciach a Prešove) viacero knižných publikácií týkajúcich sa aliancie, a tak dostupných pre širokú verejnosť.
SR naďalej pokračuje v procese boja proti korupcii, uvádza sa v dokumente. Dňa 2. decembra 2003 sa návrhom zákona o konflikte záujmov zaoberal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Ak sa s týmto návrhom stotožní plénum NR SR, zákon by mal byť účinný od 1. mája 2004. Na schválenie v NR SR je pripravený vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý bude postihovať osoby, ktoré nadobudli majetok nezákonným spôsobom, a to na základe kvalifikovaných podnetov jednak od štátnych orgánov a jednak od občanov, ktorí by sa mohli na uvedené orgány so svojimi podnetmi obracať.
V novembri 2003 prezident SR podpísal zákon o Špeciálnom súde, ktorý zriaďuje Úrad špeciálneho prokurátora. Významná zmena v zákone sa týka obmedzení právomoci generálneho prokurátora. Tento zákon nadobudne účinnosť k 1. mája 2004.
Od 1. júla 2003 je účinná novela Zákonníka práce, ktorá ochraňuje osoby, ktoré sa rozhodnú upozorniť na podozrivé skutočnosti príslušné orgány, pred ich prípadnou diskrimináciou v pracovnoprávnych vzťahoch. V októbri 2003 NR SR schválila novelu Trestného poriadku a novelu Trestného zákona, čo predstavuje ďalší významný nástroj v boji proti korupcii v podmienkach SR.
Na rok 2003 bolo Kancelárii verejného ochrancu práv (VOP) zo štátneho rozpočtu pridelených na činnosť celkom 23,173 mil. Sk. Na verejného ochrancu sa k 1. decembru 2003 obrátilo 3 137 fyzických a právnických osôb so svojimi podnetmi. Počet vybavených podnetov predstavoval 1 768 (57 %).
Vláda SR tiež venuje pozornosť napĺňaniu ochrany práv príslušníkov rómskej menšiny. V apríli 2003 schválila vláda SR základné tézy koncepcie politiky vlády v integrácii rómskych komunít, ktoré sú formulované v rámci niekoľkých oblastí: ľudské práva; vzdelávanie; zamestnanosť a sociálna oblasť; bývanie; kultúra a médiá; zdravie. Úlohy sú stanovené v horizonte na roky 2003 - 2010. Za prioritnú oblasť, ktorá predstavuje kľúč k riešeniu viacerých problémov rómskej populácie, považuje vláda vzdelávanie. V horizonte na roky 2004 - 2010 sa pripravuje realizácia záväzkov vyplývajúcich z Ústavy SR i z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (právo na vzdelávanie v materinskom jazyku) – vytvoriť priestor rómskym deťom v prípade ich záujmu vzdelávať sa aj v rómskom jazyku.
SR je od roku 2002 zmluvnou stranou všetkých 12 globálnych medzinárodných antiteroristických dohovorov. Slovensko sa okrem toho aktívne zapája do medzinárodných operácií, ktorých cieľom je stabilizácia krízových oblastí a boj proti režimom, ktoré podporujú terorizmus. Príslušníci ozbrojených síl SR pôsobili v priebehu roky 2003 v 15 operáciách pre podporu mieru. Popri tradičnej angažovanosti v operáciách s mandátom OSN a v stabilizačných misiách na Balkáne, sa SR zapojila aj do vojenských operácií medzinárodných koalícií v Iraku a Afganistane. V roku 2003 rozhodla NR SR o predĺžení pôsobenia jednotky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane o ďalší rok a pripravuje sa rozhodnutie o vyslaní ženijnej jednotky do Medzinárodných stabilizačných síl v Afganistane (ISAF), ktoré by sa malo realizovať v roku 2004. V decembri 2003 vláda SR odsúhlasila rozšírenie počtu vojakov v operácii Iracká sloboda na 110 vojakov.
Slovensko sa tiež aktívne zapája do aktivít v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) v rozsahu, v akom jej to umožňuje jej aktuálny štatút. Za jeden z najvýznamnejších výsledkov v oblasti EBOP považuje SR prijatie prvej európskej bezpečnostnej stratégie, ktorá definuje spoločné bezpečnostné hrozby 25 európskych krajín a určuje spôsob, akým sa EÚ bude snažiť týmto hrozbám čeliť.
