Na majetok privatizéra z čias vládnutia Vladimíra Mečiara Stanislava Srníka je uvalená exekúcia. Ide o súdne rozhodnutie o odobratí majetku z dôvodu neplatenia dlhov.
Denník SME zistil, že v novembri 2003 bola na Srníkov dom na Kolibe zriadená plomba v liste vlastníctva, to znamená, že s domom nemôže Srník nijako nakladať.
Stalo sa tak na základe rozhodnutia exekútorského úradu.
Stanislav Srník bol podozrievaný z tunelovania Prvej novinovej spoločnosti (PNS) firmou Danubiaprint, a. s. Exekúcia na jeho majetok však nie je uvalená z tohto dôvodu. Polícia tunelovanie do týchto dní nepreukázala.
Srník tvrdí, že na exekútora sa obrátil jeho priateľ, ktorý mu minulý rok požičal peniaze. Pre SME povedal: „Vydierali ma a niekoľkokrát zbili tak, že som ležal v nemocnici s otrasom mozgu. Bál som sa o život svojej rodiny, tak som si požičal peniaze a vydieračovi zaplatil."
Požičané peniaze podľa vlastných slov Srník nevedel priateľovi vrátiť načas, preto bola na jeho dom uvalená exekúcia. „Verím však, že peniaze dokážem zohnať - pomocou ďalšieho úveru alebo od priateľov."
Srníkove čudné obchody
Stanislav Srník vo februári 1998 získal 97 percent akcií distribučnej spoločnosti PNS. Fond národného majetku za vlády HZDS, SNS a ZRS schválil tento predaj jeho firme Danubiaprint, a. s., za 190 miliónov korún. Ďalších 220 miliónov mal Danubiaprint do PNS investovať.
Srník bol v Danubiaprinte generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva. Rok po privatizácii dosiahli záväzky PNS voči vydavateľom periodickej tlače 500 miliónov korún.
Podľa neskoršieho ekonomického riaditeľa PNS Milana Jablonického si „Danubiaprint urobil z PNS svoj peňažný ústav na prefinancovávanie vlastných aktivít". Podľa neho pripravilo tunelovanie PNS o 223 miliónov.
Srník to dnes odmieta. Tvrdí, že PNS bola v strate už v čase, keď ju získal. V marci 1999 však podali najväčší vydavatelia periodickej tlače žiadosť na uvalenie konkurzu na PNS.
Stanislav Srník s vedením Danubiaprintu urobil to isté v máji - z dôvodu, aby nebol trestne stíhaný. Presne v ten deň boli však s vedením odvolaní.
Krok k poškodeniu PNS
Fond národného majetku na čele s vtedajším šéfom Kaníkom po zmene vlády získal nazad všetky akcie PNS, ale nikto z fondu nevedel, že stánky už nepatria PNS, ale inej spoločnosti. Srník urobil rozhodnutie, ktoré pomohlo skupine okolo podnikateľa Ivana Kmotríka k výhodnému obchodu.
Išlo o predaj a spätný prenájom 861 stánkov PNS firme KT Print, s. r. o., ktorú kontroloval Ivan Kmotrík a ktorá sídli na rovnakej adrese ako Kmotríkova vlajková loď Grafobal Group. Stanislav Srník predal stánky za 7,2 milióna korún.
Väčšinu stánkov kúpil KT Print za smiešnych 9 600 korún za kus, pričom vybudovanie nového stánku stojí okolo 350-tisíc a zavedený stánok na atraktívnom mieste môže mať hodnotu aj niekoľko miliónov korún.
Srník obhajoval svoj krok argumentom, že chcel získať financie pre PNS. Podnikateľská obec to však jasne vyhodnotila ako zvýhodnenie kupujúceho KT Print. Dnes patria všetky tieto stánky spoločnosti Mediaprint Kapa.
Nie je žiaden milionár?
Srník sa v rozhovore pre SME bráni: „Vydierajú ma, vidíte, že nie som žiaden milionár." Jeho majetok však po roku 1998 vzrástol. Kúpil si vyše 5-árový pozemok v Maduniciach v susedstve ďalšieho podnikateľa blízkeho HZDS Karola Kabáta.
Pozemok síce pred niekoľkými rokmi predal, následne však zrekonštruoval rozľahlý dom na Gaštanovej ulici v Bratislave, ktorý predal približne za 10 miliónov korún. V novembri 2001 si kúpil dom v jednej z najlukratívnejších častí Bratislavy, na Kolibe.
Dom má zrekonštruované interiéry a siete, k dispozícii sú dve garáže a tri luxusné kúpeľne. Pozemok má rozlohu približne 5 árov. V tej istej oblasti stojí aj dom jeho dcéry Alexandry.
Ten kúpil Stanislav Srník dcére koncom leta 2000. Ide o dom s rozlohou 321 štvorcových metrov a kontroverzný podnikateľ tvrdí, že ho kúpil za 700-tisíc korún! Vysvetľuje to tým, že starý dom bol dlho neobývaný a že ho kúpil skôr ako pozemok.
Dnes je z neho dvojpodlažný dom s garážou a so záhradou. Minulý rok naň síce boli uvalené tri záložné práva v prospech OTP Banky Slovensko, podľa nezávislého exekútora môže však ísť len o dobrý ťah: „O formálne úvery, aby nehnuteľnosť bola pod ťarchou. Banka by už potom nepripustila prípadnú exekúciu domu."
Autor: TOMÁŠ SZMRECSÁNYI, dam
