Vládna koalícia prišla o siedmich poslancov, Slobodné fórum odchádza do opozície, ZUZANA MARTINÁKOVÁ sa v piatok vzdala postu podpredsedníčky parlamentu. Denník SME ju požiadal o rozhovor.
Ako vnímate situáciu v SDKÚ po vzniku Slobodného fóra?
„Neprežívam fatálne sklamanie, ale som veľmi smutná. O politike som niečo vedela, už keď som do nej vstupovala. Že sa v nej ľudia a okolnosti menia rýchlo a niekedy aj dramaticky."
Ako skúsená novinárka ste museli predpokladať, že politika nebýva vždy čistá hra.
„Aj toho som si bola vedomá. Vždy som jednou časťou mozgu počítala s tým, že môže dôjsť k situácii, keď sa budem musieť radikálne rozhodnúť, ako ďalej. To, že niektorí ľudia sa nezachovali tak, ako by sa mali, je dnes vec, ktorú beriem na vedomie."
Zdalo sa vám ako novinárke čistou hrou, keď SDK po voľbách v roku 1998 odmietlo návrat k materským stranám a že vznikla SDKÚ, ktorej tvorcami boli vtedajší priatelia Ivan Šimko a Mikuláš Dzurinda?
„Nevnímala som to nejako dramaticky. Určite to nebolo ideálne, ale každé riešenie, ktoré posúvalo veci v krajine dopredu, treba oceniť aj s chybami. Neviem odpovedať na otázku, čo by sa stalo pri inom rozhodnutí."
Vyzerá to tak, ako keby u nás stále vznikali nové strany iba štiepením tých pôvodných. Je to normálne?
„Vtedy som bola presvedčená, že SDKÚ by mohla byť silnou stredovo-pravou a modernou európskou stranou. Ani jedna strana však doteraz nepočítala s tým, že v takom prípade musí vytvoriť priestor pre rôznosť názorov vo vnútri. Ak sa aj na začiatku vybudovala s nejakým ideálom, postupne sa zmenila na stranu jedného muža, z ktorej vypudia každý zárodok zdravej opozície. Teraz mám vplyv angažovať sa v politickej strane, ktorá by sa založila ako slobodnejší priestor na výmenu názorov. Predseda a celé vedenie strany si musia byť vedomí, že im stále dýcha niekto na krk."
Stanovy v SDKÚ však robil Ivan Šimko, bude ich zrejme robiť aj v Slobodnom fóre, nie?
„Je to kolektívne dielo, sú to stanovy veľmi otvorenej strany."
SDKÚ sa teda zmenila na stranu jedného muža?
„Myslím si, že áno."
Dnes podmieňujete vstup do koalície odchodom Dzurindu z funkcie premiéra a kritizujete ho. V SDKÚ ste však boli až do novembra. Za tie dva mesiace sa Dzurinda predsa nezmenil.
„S tou otázkou sa dnes všetci snažia vyrovnať."
Zotrvávaním v SDKÚ ste až donedávna Dzurindov štýl politiky legitimizovali. Nie je to tak?
„Preto som sa v jednej chvíli rozhodla. Aj keď musím povedať, že mnohí ľudia v SDKÚ chceli, aby som zostala a vytvárali mi veľký priestor, ale išlo presne o to, že už som svojou prítomnosťou politiku tej strany legitimizovať nemohla. Odišla som vo chvíli, keď som zistila, že je tam len zdanie diskusie a vnútornej demokracie. Tá nemala na rozhodovanie žiaden vplyv."
Podľa našich informácií vás presviedčal napríklad Milan Hort. Vyčítal vám, že odchádzate so Šimkom preto, lebo beriete príliš osobne útoky na svojho manžela Mariána Bednára. Je to tak?
„Nevyčítal mi to, ale možno si to môže myslieť."
Brali ste tie útoky osobne?
„Nie, dala som si veľký pozor, aby som všetky svoje kroky odosobnila. Len si myslím, že aj v politike by mali existovať aspoň ako-tak normálne medziľudské vzťahy. A zdá sa mi naozaj zvláštne, že v ich rámci smeruje významná kritika od Šimka aj k môjmu manželovi. Za to, že pracoval na jeho ministerstve."
Premiér Dzurinda hovoril o Bednárovi pred Šimkom ako o nepriateľovi SDKÚ a žiadal jeho odchod z ministerstva obrany. Nový minister obrany Liška z SDKÚ podal na Bednára trestné oznámenie. Ako si to vysvetľujete?
„Toto je tá záhada, ktorú ľudsky nechápem. Ako môžu existovať normálne vzťahy v jednej politickej strane tak, ako ste ich opísali? Keď nám Ivan Šimko povedal, že sa taký rozhovor s Mikulášom Dzurindom uskutočnil, až som zalapala po dychu. Bolo mi jasné, že niekde je zakódovaná hlboká nedôvera, alebo je to nejaká hra. Vidím to v týchto dvoch polohách - buď tam od začiatku voči mne panovala veľká nedôvera, aj keď neprejavená, alebo im bolo jedno, kde sedím a nechali ma tam sedieť s vedomím, že by moje odstránenie strane ublížilo."
Keď ste šli do politiky, neobávali ste sa, že spojenie političky a kritického novinára v jednej rodine skomplikuje nielen vašu pozíciu v strane, ale môže ohroziť aj manželstvo?
„Vôbec by som to takto nebrala. Do manželstva sme vstupovali ako veľmi zrelí ľudia s vedomím, že jeden bude akceptovať toho druhého. A po druhé, už pri mojom vstupe do politiky sme sa zhovárali o tom, že on uvažuje o odchode z novinárčiny. Potom šiel na ministerstvo obrany ako novinár, ktorý sa venoval oblasti armády a vstupu Slovenska do NATO na špičkovej úrovni."
Už v tom čase sa ho však Mikuláš Dzurinda ako kritického novinára obával. Nebolo naivné si myslieť, že bude dôverovať jeho manželke, hoci aj v pozícii podpredsedníčky SDKÚ?
„Do mysle človek nevidí. Politik je veľmi vystavený tlaku médií, ale ja nevidím dôvod, aby nejaký politik bral isté veci osobne. Každý by si mal vážiť prácu druhého."
Mali ste aspoň spočiatku pocit, že vám Dzurinda a vedenie strany dôverovali?
„Keď niekam prídem, neočakávam veľa, ale skôr si dám úlohy, čo chcem dosiahnuť. V SDKÚ som začala veľmi veľa projektov, ešte pred vstupom do strany som rozbehla nadáciu a v strane sekciu sociálnej politiky. V tomto smere som bola veľmi aktívnou podpredsedníčkou a myslím si, že moju prácu uznával aj predseda vlády."
Ako často sa s vami premiér osobne stretával a žiadal vás o názor na veci?
„O citlivých politických rozhodnutiach strany sme hovorili na prezídiu. Spočiatku to naozaj bolo miesto, kde prebieha slobodná diskusia a názor sa rodil v rozhodnutiach, ale v poslednom hektickom období sme v podstate schvaľovali už len to, čo navrhol premiér."
Stávalo sa v tom čase aj to, že Dzurinda oznámil koaličným partnerom rozhodnutie SDKÚ, o ktorom sa vo vedení nediskutovalo?
„Najlepšie sa k tomu kriticky vyjadril Peter Bódy, keď povedal, že celý mechanizmus bol otočený z nôh na hlavu a tá rozhodovala. Prišlo sa do klubu, na orgány strany a oznámilo sa, na čom sa koaliční partneri dohodli. Ten postup mal byť presne opačný. Poslanecký klub mal povedať, kde sú jeho mantinely."
Bolo to tak od začiatku? Aj pri rozhodovaní o členoch vlády?
„Nie."
A čo stranícke nominácie do funkcií a inštitúcií spravovaných štátom? Kto o nich v SDKÚ rozhodoval?
„Neviem."
Aké slovo mali napríklad pokladník strany Gabriel Palacka alebo poradca premiéra Sergej Michalič?
„Neviem, ale v politickej strane sú aj tímy a najviac sa pracuje pre predsedu. Mohol to byť niektorý z tímov. Dohody sa však robili na koaličnej rade."
Tam sa dohadovali počty, ktorá strana dá do akých funkcií koľko ľudí. O menách musela rozhodovať strana.
„Tento mechanizmus skutočne neovládam. Viem, že krajské kluby dávali nominácie hore a mám pocit, že to spracovával Milan Hort."
Financovanie strany zabezpečoval Palacka?
„Ako pokladník určite áno, ale po kongrese namiesto neho nastúpil Igor Kucej."
Hovorí sa, že išlo len o formálnu výmenu kvôli Palackovmu negatívnemu imidžu v médiách.
„V SDKÚ fungoval finančný výbor. Mimochodom, v Slobodnom fóre sa to volá rozpočtový výbor a namiesto pokladníka - ten názov sme chceli nejako zmeniť - máme predsedu rozpočtového výboru."
Širšie vedenie SDKÚ vraj o financovaní strany nebolo informované. Je to pravda?
„Keď si to dozadu rekapitulujem - nielen ja, ale väčšina vedenia nevedela o financovaní strany vôbec nič. Okrem oficiálnej výročnej správy."
Prečo ste to nepožadovali? Nezaujímalo vás to? Nemali ste nijaké podozrenie?
„Vo výročnej správe je príloha so zoznamom darcov a sumami. Nevyplývalo z nej nič podozrivé. Starala som sa o sociálne veci, nemala som čas naháňať informácie o financovaní."
Keď vypukla kauza vláčiky, poslali vás do televízie obhajovať postoj SDKÚ. Dzurinda vám potom gratuloval za zvládnutie debaty. Neobhajovali ste vtedy neobhájiteľné? Napríklad jeden z aktérov, Jozef Macejko, je dnes trestne stíhaný.
„Obhajovala som to, na čo som mala informácie, ktoré sa doteraz ukazujú ako relevantné. V tejto chvíli mám len jednu pochybnosť - či som nemala informácie len z jednej strany."
Ako to bude s financovaním Slobodného fóra?
„To bola jedna z dvoch najdôležitejších vecí, keď sme debatovali o stanovách - že strana sa nesmie definovať ako strana jedného muža a musí mať mechanizmy na kontrolu čistoty financií. Vedenie, buď ako celok, alebo len dvaja jeho členovia budú povinne informovať ďalších. Každá sporná vec sa bude musieť prediskutovať."
Bude to mať na starosti Branislav Opaterný?
„Uvažujeme o ňom."
Ozývajú sa vám ľudia, čo chcú pomôcť?
„Obrovské množstvo. Radoví členovia, aj tí, čo SDKÚ len volili. Poznajú napríklad Ivana Šimka a vedia, že v tomto spore je to skôr on, kto reprezentuje ich predstavu o politike. A mne sa hlásia ženy."
V piatok ste ponúkli kreslo podpredsedníčky parlamentu, ktoré ste získali ako členka SDKÚ. Existuje úvaha, že vás niekto z vedenia parlamentu navrhne na ten post opäť, ale ako nezávislého kandidáta. Prijmete takú výzvu?
„Myslím si, že k tomu nedôjde. Vedenie parlamentu nechcelo, aby som odišla, nevyzvali ma k tomu ani v SDKÚ, ale ja som od začiatku vedela, že ak sa situácia vyvinie do dnešnej, z postu odídem. Napriek tomu, že nikto nemal voči mojej práci výhrady, myslím, že opozícia začne uvažovať o kresle podpredsedu podľa parlamentných počtov pre seba."
Dokážete dnes s Mikulášom Dzurindom komunikovať?
„Nevidím na to dôvod."
