Ruská verejnosť sa bojí chemických zbraní, ale nie kvôli teroristom

Jekaterinburg 4. októbra (TASR) - Nie z rafinovaného chemického útoku zákerných teroristov, ale skôr z "obyčajnej" technologickej havárie v skladoch ...

Jekaterinburg 4. októbra (TASR) - Nie z rafinovaného chemického útoku zákerných teroristov, ale skôr z "obyčajnej" technologickej havárie v skladoch či bývalých podnikoch na výrobu chemických a bakteriologických zbraní má obavy ruská verejnosť. O nič menšie obavy vyvolávajú plány na likvidáciu nebezpečných zbraní.

Udalosti v Spojených štátoch nemali v Rusku za následok vlnu záujmu o osobné ochranné protichemické prostriedky. Ľudia v tejto krajine totiž zo skúsenosti vedia, že by sa včas nedozvedeli o tom, že sa majú pred niečím chrániť. Plynové masky v Rusku prakticky vo voľnom predaji nie sú a jedinými, ktorí vyradené masky z recesie používajú, sú vodiči veľkých nákladných áut, ktorí si nimi chránia pretekajúci uzáver nádrže pred prachom.

Udalosti v Černobyľskej jadrovej elektrárni na Ukrajine, desiatky utajovaných technologických havárií a každodenná realita ekologickej ignorancie - to všetko radových Rusov presviedča, že panika nie je na mieste. O rádioaktívnom riziku po explózii reaktora na Ukrajine sa sovietski občania dozvedeli až s odstupom času a v skreslenej forme. O mimoriadnych udalostiach v tajných vojenských závodoch na výrobu útočných chemických a bakteriologických zbraní sa nedozvedeli vôbec. To ale neplatí o strašných dôsledkoch.

Tajný podnik vo veľkom uralskom meste Jekaterinburg nesie označenie "Továreň číslo 19". O výrobnom programe firmy nie je oficiálne nič známe. Verejným tajomstvom však je, že v prísne stráženom podniku sa v dobách studenej vojny vyrábali nebezpečné zbrane. Dnes podnik oficiálne stále nič nevyrába, ale údajne sa venuje génovému inžinierstvu.

V roku 1979 miestni lekári v Sverdlovsku, ako sa v sovietskych časoch nazýval dnešný Jekaterinburg, zo dňa na deň museli čeliť neznámej zákernej epidémii, proti ktorej nezaberali žiadne známe lieky. Pacienti s prapodivnými príznakmi a prejavmi ochorenia im zomierali pod rukami. Lekárke miestnej nemocnice Roze Gerajevovej pred očami zomrelo päť pacientov. Smrť prichádzala nečakane: pacient bol pri vedomí, komunikoval, odrazu sa mu začali tvoriť po tele krvavé pľuzgiere a krátko na to nasledoval exitus. Vyšetrovanie "otravy neznámym jedom" postupne vylúčilo všetky známe spôsoby otravy a lekári začínali tušiť, že v pozadí udalostí môže byť "Továreň číslo 19". Obete neznámej choroby pochovali na miestnom cintoríne v kovových hroboch a zasypali ich hrubou vrstvou chlóru.

Podľa Leva Grinberga, ďalšieho z miestnych lekárov, ktorí sa s neznámou epidémiou stretli, všetky obete infekcie boli výhradne muži v produktívnom veku. Grinberg i jeho kolegyňa Gerajevová dnes majú pre udalosti jednoznačné vysvetlenie: v roku 1979 došlo v meste pravdepodobne k úniku baktérií, ktoré ako bakteriologická zbraň vyvolávajú nebezpečné a neliečiteľné ochorenie známe pod označením "sibírska jazva". Podľa lekárov od roku 1972 platila medzinárodná dohoda, ktorá výrobu takýchto zbraní zakazovala. K udalosti však došlo v roku 1979.

K myšlienke likvidácie chemických či bakteriologických zbraní je v Rusku všeobecne odmietavý postoj. Vo verejnosti prežívajú predstavy, že zbrane sa likvidujú veľmi jednoducho - zakopú sa do zeme a zabudne sa na ne. Takto na prelome 60. a 70. rokov armáda zlikvidovala v Moskve staré chemické zbrane z čias 1. svetovej vojny. Dnes sú v okolí kontaminovaného parku na predmestí ruskej metropoly sídliská a experti nevylučujú, že chemické látky uložené v hrdzavých nehermetických nádobách bude potrebné raz vykopať a zlikvidovať.

Mestečko Ščučie na východe Kurganskej oblasti za Uralom sa stalo známym nielen skladmi, v ktorých sú zakonzervované vyradené chemické zbrane, ale aj spoločným americko-ruským projektom výstavby továrne na likvidáciu týchto prežitkov studenej vojny.

Žiadne oficiálne štatistiky neexistujú, miestni obyvatelia ale tvrdia, že v meste je nadpriemerne vysoká detská chorobnosť a úmrtnosť. "Stávalo sa, že sa moje deti zobudili v noci s bolesťami a zvracali. Pomohla som im a ráno odišla do práce. Tam som od kolegýň zistila, že tej noci sa to stalo aj s ich deťmi. Čím si to mám vysvetliť?," pýta sa matka dvoch detí Tatiana Skinderevová, ktorá ako s veternými mlynmi bojuje proti výstavbe továrne na likvidáciu fosgénu v Ščučiu.

Ruské zákony zakazujú prepravu chemických zbraní s tým, že likvidovať sa musia tam, kde sú uskladnené. Do Ščučieho však prichádzajú nákladné vlaky a kolujú chýry, že v továrni sa budú likvidovať chemikálie aj z iných skladov. Verejnosť nemá možnosť kontroly v strážených vojenských objektoch a nemôže uplatniť ani právo na informácie. Ruská občianska spoločnosť je stále v plienkach, preto nedochádza k organizovaniu verejných protestných akcií. Strach o zdravie a životy však zostáva.

(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 946
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 224
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 716
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 988
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 790
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 031
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 513
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 128
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 412
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 189

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Macron sa pred prvým kolom doťahuje na Le Penovú

Fillon zostáva v prieskumoch na treťom mieste voličských preferencií.

Snem ANO posilnil Babišovu moc a obmenil podpredsedov

Stropnický môže začať myslieť na prezidentskú kandidatúru.

Rumuni opäť vyšli do ulíc, protestovali už 27. večer po sebe

Vlnu demonštrácií vyvolalo v januári kontroverzné vládne nariadenie.

Pohraničné El Paso zažíva útlm, dôvodom je strach z Trumpovej politiky

Maloobchodníci, veľkoobchodníci a reštaurácie sú závislé od Mexičanov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop