repašovanie ľudí do Talianska. Predtým vláda tvrdila, že nelegálny prevoz migrantov sa jej podarilo takmer úplne eliminovať. Od pádu komunizmu v Albánsku na začiatku 90. rokov slúžili Jadranské more a pozemná hranica s Gréckom ako jedny z najdôležitejších trás úniku pred zdrvujúcou chudobou v krajine. Je len málo rodín, z ktorých by sa niekto nevydal na nebezpečnú cestu cez Jadranské more do Talianska. Aj preto sa smrť najmenej dvadsiatich ľudí pri najnovšom nešťastí dotýka väčšiny Albáncov a presahuje ďaleko hranice oficiálneho dňa smútku.
Pokračujúce pašovanie ľudí, ktoré tragédia na mori len zvýraznila, však mnohých obyvateľov prekvapilo. Približne pred rokom a pol totiž albánska vláda vyhlásila, že sa nelegálny prevoz ľudí cez Jadranské more podarilo zastaviť. A len pred dvoma týždňami to premiér Fatos Nano zopakoval počas vyhlasovania nového vládneho programu.
Otázkou teda zostáva, či bolo víkendové stroskotanie člna len výsledkom izolovanej akcie, alebo či vďaka tomu, že k nešťastiam nedochádzalo, verejnosť jednoducho o pokračujúcom pašovaní ľudí cez more nevedela. Ďalšou možnosťou je znovuoživenie tohto druhu obchodu. Vláda tvrdí, že má nulovú toleranciu voči ilegálnemu prevozu ľudí. Teraz sa ale podľa nej kriminálne skupiny preorganizovali a vládne štruktúry sa preto musia prispôsobiť tiež, aby voči reorganizovanému zločinu dokázali bojovať.
Z oficiálnych údajov talianskej vlády vyplýva, že prílev imigrantov skutočne výrazne poklesol. V minulom roku zaznamenali na plážach juhovýchodného Talianska iba 137 ilegálnych prisťahovalcov. Rok predtým ich bolo 3 tisíc a v roku 1999 dokonca až 40 tisíc. Oficiálne štatistiky nemusia byť prirodzene vždy spoľahlivé. Je možné, že prevádzačom sa len lepšie darí transportovať svoj ľudský náklad po pristátí pri talianskych brehoch do vnútrozemia. No i napriek tomu opatrenia albánskej vlády výrazne pomohli situáciu zlepšiť. Jedným z nich je napríklad ničenie člnov prevádzačov v prístave Vlora a tiež spoločné hliadkovanie s talianskymi námornými silami. Okrem toho vďaka zlepšujúcim sa ekonomickým podmienkam v krajine sa ľudia tak zúfalo nesnažia utiecť. O tom svedčí aj fakt, že mnohí z prepašovaných v uplynulých mesiacoch pochádzajú z iných kútov sveta.
