novembra.
Kým medzinárodné spoločenstvo voľby považuje za základ pre vybudovanie inštitúcií dočasnej samosprávy, strany zastupujúce väčšinovú albánsku populáciu zdôrazňujú svoje odhodlanie dosiahnuť nezávislosť Kosova.
Kosovo zostáva oficiálne súčasťou Juhoslávie, od júna 1999, keď skončili nálety NATO proti JZR vyvolané represáliami režimu Slobodana Miloševiča voči etnickým Albáncom, je však de facto medzinárodným protektorátom.
Ibrahim Rugova, umiernený líder Demokratického zväzu Kosova (LDK) - hlavného favorita - vyhlásil, že jeho programom je vybudovanie nezávislého, demokratického, slobodného a prosperujúceho štátu.
"Tieto voľby majú ukázať, že nastal čas pre uznanie nezávislosti Kosova a že jeho ľud je schopný vybudovať demokratickú spoločnosť a štát, schopný budovať slobodu," uvádza sa v komuniké Rugovu.
Bývalý povstalecký líder Hashim Thaci, Rugovov rival a šéf Strany demokratického Kosova (PDK), nastávajúce hlasovanie označil za prvé skutočne slobodné voľby do celokosovského zhromaždenia.
Zákonodarný orgán bude mať 120 členov a bude disponovať rozsiahlymi právomocami, šéfovi správy OSN však zostane právo vetovať jeho rozhodnutia.
V minuloročných komunálnych voľbách zvíťazil Rugovov LDK pred Thaciho PDK. Pozíciu tretej najsilnejšej strany získala Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) bývalého veliteľa Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Ramusha Haradinaja.
Pred voľbami sa do voličských zoznamov zaregistrovalo viac ako milión osôb, v Kosove, aj za jeho hranicami.
Veľkou otázkou novembrových volieb zostáva účasť Srbov. Na základe výziev reformného vedenia v Belehrade sa zaregistrovalo viac ako 170.000 srbských voličov, politickí lídri v Belehrade však stále nerozhodli, či kosovským Srbom odporučia, aby sa na hlasovaní zúčastnili.
Vydanie pozitívneho odporúčania Belehrad podmienil zlepšením životných podmienok kosovských Srbov a vytvorením podmienok pre návrat srbských utečencov do provincie.
Srbi sa po skončení konfliktu stali terčmi početných útokov a asi 180.000 ich z provincie ušlo.
O 120 kresiel sa uchádzajú kandidáti 26 strán a politických zväzov. Podľa volebného zákona 20 kresiel je vyhradených pre zástupcov menšín.
