Štefan Gavorník trávi zimu vo veľkej ružovej vile v Kvetoslavove s rozlohou 460 m2 s veľkou záhradou a garážou. O pár metrov ďalej má dom vydatá Gavorníkova dcéra a na druhom konci ulice býva aj druhá dcéra. FOTO SME - PAVOL MAJER
Vo februári sa uskutoční v poradí už štvrté a zrejme aj posledné pojednávanie so Štefanom Gavorníkom a Petrom Bisákom. Bývalý šéf FNM a exminister privatizácie sú obvinení z prijímania úplatku pri rozhodovaní o privatizácii štátnych podnikov.
Vo veci vypovedalo už vyše päťdesiat svedkov, no na tú najdôležitejšiu - ucelenú výpoveď hlavného svedka Martina S. sa stále čaká. Jeho posledné vystúpenie pred súdom totiž trvalo necelých päť minút, potom sa psychicky zrútil a s plačom súdnu sieň opustil.
Mali pýtať milióny
Obžaloba má dva body. Podľa prvého bodu mali exminister privatizácie Peter Bisák a bývalý šéf FNM Štefan Gavorník prijať úplatok každý vo výške dvoch miliónov. Podľa výpovede svedka Martina S. ponúkli Bisák aj Gavorník manažérom podniku Elektrosystémy Bratislava, že ich za úplatok uprednostnia pri jeho privatizácii. Svedok uviedol, že od záujemcov zinkasoval peniaze a osobne vyplatil 2 milióny Bisákovi a rovnakú sumu aj Gavorníkovi.
V druhom bode ide o väčšie peniaze. Podľa obžaloby mal Gavorník za sprostredkovanie privatizácie Slovenských magnezitových závodov Hačava prijať úplatok 15 miliónov korún. Svedok Martin S. však vyhlásil, že Gavorník pýtal až 40 miliónov. „Vtedy tak fungovala privatizácia na Slovensku, keby nedali peniaze, tak to nemajú," povedal. Podľa senátu je však svedok v zlom psychickom stave a svedčí vo viacerých kauzách.
Zostanú na slobode?
Pred súdom vypovedal aj bývalý predseda ZRS Ján Ľupták. S prácou nominantov ZRS na posty ministra privatizácie a prezidenta FNM v roku 1994 Petra Bisáka a Štefana Gavorníka je spokojný. Na obhajobu oboch obvinených povedal: „O privatizácii rozhodoval celý výkonný výbor FNM, bolo tam viac ľudí - deväť členov, ktorí rozhodovali vo veci hlasovaním."
V tejto veci vypovedalo až 55 svedkov, z ktorých nevedelo nič podstatné uviesť 41. Okrem kľúčového svedka Martina S. sa väčšina ďalších svedkov postavila na stranu obvinených. Podľa informácií SME je kauza zložitá práve pre nedostatok zásadných svedeckých výpovedí. Sudca Vladimír Buchwald: „Preto je kauza zatiaľ bez výsluchu svedka Martina S. na mŕtvom bode".
Kauza druhá: Bisákov účet?
Proti Petrovi Bisákovi je podaná žaloba aj pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Vyšetrovateľ prípadu tvrdí, že exminister v rozpore so zákonom použil prostriedky z výnosov malej privatizácie na termínované vklady v Priemyselnej banke. Podozrieva ho, že pomohol sprostredkovateľovi k získaniu provízie od banky, čím mal štát prísť o 37 miliónov korún.
Práve o túto sumu mali byť znížené úroky za uloženie 700 miliónov korún. Z účtu sa vyplácali odmeny pracovníkom ministerstva, ktorí sa podieľali na rýchlej privatizácii. Časť peňazí údajne na príkaz ministra poskytli aj vtedajšiemu vládnemu denníku, ktorý mal robiť privatizácii reklamu. Celé účtovníctvo bolo vedené ručne v zošite formátu A4.
Kauza tretia: Osobitný účet
V decembri 2002 podal vyšetrovateľ Odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti aj návrh na podanie obžaloby na Petra Bisáka pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Celková škoda spôsobená Slovenskej republike mala byť 4,5 miliardy korún.
Koncom júna 2002 vzniesol vyšetrovateľ Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti obvinenie aj voči Štefanovi Gavorníkovi pre trestný čin sprenevery a pre trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku formou spolupáchateľstva. Spôsobená škoda v tejto kauze predstavuje viac ako 6,8 miliardy.
Gavorník s Bisákom teda podľa vyšetrovateľov mali štát poškodiť o vyše 11 miliárd. (th)
Autor: Tomáš Holetz
