Praha 6. januára (TASR) - Slovákom sa po rozdelení spoločného štátu podarilo vybudovať národný štát lepšie než Čechom. Tvrdí to v Lidových novinách (LN) zástupca šéfredaktora denníka Pravda Luboš Palata.
Jedným z hlavných dôvodov úspechu Slovákov je zachovanie československej tradície a každodenné využívanie českého intelektuálneho a kultúrneho potenciálu. V Prahe prežila československá tradícia iba v rétorike, symboloch a rituáloch, ale väčšina Čechov v januári 1993 zatiahla pred Slovenskom železnú oponu.
"Zatiaľ čo pre Slovensko a pre Slovákov znamenalo toto obdobie vo svojom súhrne obrovský krok dopredu, pre Čechov a Českú republiku znamenalo úpadok a iba akýsi dojazd do EÚ," tvrdí Palata a zdôrazňuje, že ak by bola česká a slovenská reprezentácia pred rokom 1993 viac vynaliezavá a mala viac vôle, Československo nemuselo skončiť. A to v roku 1992 ani najväčší pesimisti nečakali, že Čechom a Slovákom bude vstup do EÚ trvať tak dlho.
Podľa autora pri pohľade späť neobstojí ani ekonomické zdôvodnenie rozdelenia ČSFR. ČR si totiž v ekonomickom ohľade oddelením Slovenska príliš nepomohla a svoj veľký historický náskok stratila o tretinu. Dnes sú platy v ČR o 40 percent vyššie než v SR, ale je iba otázkou času, kedy aj životná úroveň na Slovensku bude kopírovať veľmi dobré makroekonomické výsledky celého minulého desaťročia.
Otcovia - zakladatelia dvoch národných štátov sú dnes v rôznych pozíciách. Kým z Václava Klausa sa stal prezident, Vladimír Mečiar na svoju príležitosť stále čaká. Jarné prezidentské voľby v SR dajú odpoveď na otázku, či si Slováci niekoho ako Mečiar na bratislavskom hrade po jedenástich rokoch želajú.
