Tbilisi 4. januára (TASR) - Niekdajší radikálny vodca gruzínskej opozície Michail Saakašvili, ktorý sa stal suverénnym víťazom dnešných prezidentských volieb v krajine, je v tejto chvíli bezpochyby najpopulárnejším človekom v Gruzínsku.
Veľkou mierou sa o to pričinil odvážnym vystupovaním počas novembrovej tzv. ružovej revolúcie, keď stál s ružou v ruke na čele demonštrantov, vyzývajúcich pred bránami tbiliského parlamentu vtedajšieho gruzínskeho prezidenta Eduarda Ševardnadzeho na odchod.
Ak Ševardnadze rozčuľoval obyvateľov svojej krajiny zbieraním luxusných víl, líder radikálnej opozície Michail Saakašvili si získaval ich srdcia, keď vlastnoručne pomáhal chudobným ľuďom v Tbilisi opravovať strechy ich domov alebo výťahy.
V čase pôsobenia na čele mestského zastupiteľstva hlavného mesta, kde žije tretina gruzínskeho obyvateľstva, sa Saakašvili pokúšal konkrétnymi krokmi zlepšiť životnú situáciu Gruzíncov. Medzi tieto opatrenia patrilo aj zvýšenie biednych dôchodkov o 22 percent.
Saakašvili prisľúbil obyvateľom krajiny po kontroverzných parlamentných voľbách z 2. novembra 2003 novú zamatovú revolúciu. V mene celého Gruzínska dosiahol odchod Ševardnadzeho bez krviprelievania.
Tridsaťšesťročný líder opozičného Národného hnutia vyštudoval právo v USA, kde sa naučil perfektne po anglicky. Po tom, ako krátky čas pracoval pre jednu newyorskú spoločnosť, sa vrátil späť do Gruzínska ako chránenec bývalej strany Eduarda Ševardnadzeho - Únie občanov. Čoskoro sa stal lídrom strany a v roku 2000 ho Ševardnadze vymenoval do funkcie ministra spravodlivosti.
Proreformne a prozápadne orientovaný radikál sa však čoskoro začal cítiť nepríjemne vo vláde, ktorá bola podľa jeho presvedčenia prehnitá a skorumpovaná. Keďže neprestal poukazovať na korupčné spôsoby vládnych predstaviteľov, obohacujúcich sa na úkor obyvateľov krajiny, kde polovica ľudí žije pod hranicou biedy, onedlho sa dostal do nemilosti Ševardnadzeho.
Jeho odhodlanie zašlo až tak ďaleko, že na prebiehajúcom zasadnutí vlády začal mávať dokumentmi a fotografiami luxusných rezidencií skorumpovaných ministrov.
Keďže sa nedočkal podpory Ševardnadzeho, v roku 2002 opustil vládny kabinet a založil si vlastnú stranu - radikálne Národné hnutie. Veľmi rýchlo sa stal jedným z vodcov gruzínskej opozície, hlasno kritizujúcej Ševardnadzeho režim.
Za svoj hlavný cieľ si Saakašvili zvolil boj proti všadeprítomnej korupcii a neporiadku, ktorý podľa jeho názoru panuje v celom Gruzínsku. Jeho odporcovia v ňom naopak vidia prehnane ambiciózneho populistu, ktorý sa všemožne usiluje o vlastnú publicitu.
Deň po parlamentných voľbách, 3. novembra spustil neznámy útočník paľbu na jeho šoféra, ktorý sa nachádzal v aute. Nepodarilo sa mu ho však zabiť. Od tohto okamihu sa Saakašvili stal na celom svete symbolom gruzínskej opozície požadujúcej odstúpenie prezidenta Ševardnadzeho a vyhlásenie spochybňovaných parlamentných volieb za neplatné.
Výsledky dnešných prezidentských volieb ukazujú, že ľudia jeho slovám uverili, keď mu podľa prvých povolebných odhadov odovzdalo hlas až 85,8 percent voličov. Svoje víťazstvo označil za triumf gruzínskeho ľudu a prisľúbil, že pomôže obnoviť krajinu, poznačenú separatizmom a chudobou.
Populistickému Saakašvilimu odovzdal hlas aj sám Eduard Ševardnadze. Ako kandidát na prezidenta mal Saakašvili podporu úradujúcej prezidentky Nino Burdžanadzeovej i popredného Ševardnadzeho oponenta Zuraba Žvaniu.
