Kábul 1. januára (TASR) - Takmer trojtýždňové zasadnutie afganského ústavodarného zhromaždenia dnes odložili do soboty v naliehavej snahe dosiahnuť kompromis v čase bojkotu zo strany oponentov prezidenta Hamída Karzaja.
Rozhodnutie, ktoré prijali dnes po neúčasti desiatok delegátov na hlasovaní o niekoľkých zmenách v návrhu ústavy, je najnovším problémom historického zhromaždenia, už narušeného nezhodami a nebezpečnými národnostnými rozpormi.
Kritikov hnevá najmä to, že Karzaj trvá na zavedení silného prezidentského úradu. Takýto krok by totiž podľa nich zabránil menšinám podieľať sa na moci.
Vyše polovica zo 502 členov Veľkej rady (Lója Džirga) dnes odovzdala hlasovanie lístky, čo stačilo pre záväznosť výsledkov hlasovania. Po hodinách sporov v zákulisí však zasadnutie odročili do soboty s cieľom získať čas pre hľadanie konsenzu.
Podľa Karzaja stačí na prijatie ústavy jednoduchá väčšina hlasov v rade. Väčšina pozorovateľov však uvádza, že ak si dokument nezíska širokú podporu, ochromí to krajinu, ktorá sa usiluje prekonať dve desaťročia pustošivých konfliktov.
Lója Džirga rokuje o ústave v obrovskom stane na pôde univerzity v Kábule už viac než dva týždne. Zasadnutie nemá stanovený konečný termín, no podľa predpokladov činiteľov sa už dávno malo skončiť.
Keď sa nepodarilo dospieť k dohode medzi rozhádanými etnickými skupinami, vedenie rady dopoludnia prečítalo zoznam navrhovaných zmien a vyzvalo delegátov, aby konečne urobili nejaké rozhodnutia. Časť na výzvu rýchlo reagovalo, no asi 200 delegátov ostalo sedieť.
Návrh ústavy, ktoré vláda predstavila v novembri, predpokladá tolerantný islamský štát s pevnou kontrolou centralizovaného prezidentského úradu.
Zdá sa, že Karzaj presvedčil väčšinu rady o potrebe jasného vedenia krajiny v čase, keď sa vynára z dlhoročných konfliktov. Jeho podpora však pochádza najmä zo strany príbuzných Paštúnov, čo vytvára rozkol s menšími severnými skupinami, ktoré pred dvoma rokmi pomohli Spojeným štátom zosadiť režim prevažne paštúnskeho hnutia Taliban.
Severní vodcovia ako etnický Tadžik Burhanuddín Rabbání, ktorý bol prezidentom Afganistanu počas ničivej občianskej vojny v rokoch 1992-96, varovali, že Karzajove plány by jedného dňa mohli viesť k diktatúre a vyvolať nový konflikt.
