ozhlas. Záchranári, ktorí z Bámu už odišli, sa pritom odvolávali na analýzy expertov, podľa ktorých už pod ruinami mesta nemôže byť nikto nažive. Ukazuje sa však, že niektorí obyvatelia prežili pod ruinami celých päť dní.
Jedným z tých, ktorým sa to podarilo, bol aj 26-ročný Jadolláh Sádat. Prežil preto, že ho zavalila skriňa, ktorá vytvorila aspoň akú-takú vzduchovú bublinu. Jeho manželku vytiahli záchranári už v sobotu, deň po zemetrasení, a keď sa v nemocnici zotavila zo zranení, vydala sa s dobrovoľníkmi pátrať po svojom manželovi.
Napriek najnovším prípadom zachránených obyvateľov Bámu sa nádej, že by zachránili ďalších, stále znižuje. V utorok bolo napríklad zachránených len päť ľudí. Celkovo záchranári vyhrabali spod ruín asi dve tisícky živých ľudí. Počet obetí zemetrasenia sa podľa najnovších odhadov iránskych úradov bude blížiť k číslu 40 000.
Obyvatelia Bámu, ktorí zemetrasenie prežili, bojujú so zimou a so smrteľným zápachom, ktorý cítiť všade navôkol. Mnohí z nich už mesto opustili, tí, čo zostali, sú vystavení nočným mrazom, ktoré musia prečkať len v plátených stanoch dovezených v rámci zahraničnej humanitárnej pomoci. "Dve deti z mojej rodiny, jedno 12-ročné a jedno 13-ročné, prežili zemetrasenie, ale hneď ďalšiu noc zamrzli na ulici," hovorí žena v strednom veku.
Desiatky krajín sa zaviazali poskytnúť na humanitárne účely prostriedky v celkovej výške takmer 500 mil. USD. Najviac poskytnú Spojené štáty, ktoré nachvíľu zabudli aj na to, že Irán zaradili po boku Iraku a Severnej Kórey medzi krajiny, ktoré patria k celosvetovej "osi zla". Iránsky prezident Muhammad Chatámí sa Američanom poďakoval, nezabudol však zdôrazniť, že americká pomoc nezlepší vzájomné politické vzťahy. "To nemá nič spoločné s politickými otázkami. Problémy v americko-iránskych vzťahoch majú svoje historické korene," povedal v utorok.
