Ukrajinský prezident v roku 1994, keď si preberal čerstvo získaný prezidentský mandát, a dnes, s otvorenou cestou ku kandidatúre do tretieho funkčného obdobia, ktorú ukrajinská ústava zakazuje. FOTO - ČTK/AP, TASR/AP
Cesta k tretej päťročnici šesťdesiatnika Leonida Kučmu v kresle prezidenta Ukrajiny je otvorená. Kyjevský ústavný súd mu včera dovolil kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2004, a to napriek tomu, že ústava žiadnemu občanovi neumožňuje pôsobiť na poste prezidenta viac ako dve po sebe idúce funkčné obdobia.
Najnovší verdikt ukrajinských ústavných sudcov však toto pravidlo obchádza. „Klauzula sa týka len osôb zvolených po tom, čo ukrajinská ústava z roku 1996 vstúpila do platnosti. Leonid Kučma bol prvýkrát zvolený do čela štátu už v roku 1994," píše sa v rozhodnutí, proti ktorému sa nemožno odvolať.
Kučma bude mať teda možnosť získať ďalších päť rokov na zaistenie udržania moci pre seba či v rukách svojich prívržencov. Prezidentova hovorkyňa pritom oznámila, že Kučma sa „zatiaľ" tretíkrát kandidovať nechystá.
„Ústava sa jednoducho zmenila na nástroj, ktorý slúži úradom," povedal agentúre Reuters Igor Ostaš, poslanec opozičnej strany Naša Ukrajina.
Pokračovanie Kučmovej politickej kariéry podporili ukrajinskí poslanci už minulý týždeň, keď v prvom kole schválili novelu ústavy, podľa ktorej by voľba prezidenta od roku 2004 nebola priama ako doteraz. Po novom by hlavu štátu vyberali poslanci v parlamente. Prieskumy verejnej mienky už dlhšie prinášajú správy o klesajúcej Kučmovej popularite.
Opozícia, ktorá má v parlamente výraznú menšinu, sa už začala pripravovať na blížiace sa prezidentské voľby ako na svoju veľkú príležitosť. Šance opozície kontrolovať moc v 48-miliónovom štáte sa teraz výrazne zmenšili.
Opozícia už roky vyzýva Kučmu k odchodu a obviňuje ho z korupcie a spoluúčasti na zabití novinára Georgija Gongadzeho. Opoziční poslanci z Našej Ukrajiny ohlásili na január masové protesty. Takýmto spôsobom sa protikučmovskí politici neúspešne pokúsili zvrhnúť prezidenta už niekoľkokrát. Posledné vlny veľkých protestov sa Ukrajinou prevalili na jeseň 2002 a začiatkom marca 2003.
Opozícia sa posilňuje a je stále rôznorodejšia. Počas marcových protestov sa medzi demonštrantami ukázali aj prívrženci komunistickej strany, z ktorej Kučma vzišiel. „Ožobračil nás. Penzie nám nevypláca. Zmizli naše úspory. Teraz je už každý nespokojný - aj študenti, aj dôchodcovia," povedala vtedy pre agentúru AP šesťdesiatnička Halina Pugačova.
V tom čase sa zároveň zhoršili vzťahy Ukrajiny so Spojenými štátmi, ktoré Kučmu obvinili, že umožnil predaj vojenských radarov do Iraku.
Najnovšie politické posuny na ukrajinskej scéne smerujú k spôsobu odovzdávania moci, ktorý je typický pre postsovietske republiky. Odchádzajúci autokratický vládca si vyberie následníka a dosadí ho na trón. Tak sa dostal do prezidentského kresla aj ruský prezident Vladimir Putin.
ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ
