Belehrad 26. decembra (TASR) - Ultranacionalistická Srbská radikálna strana (SRS) je hlavným favoritom predčasných volieb srbského parlamentu a podľa odhadov by mohla v nedeľu získať štvrtinu odovzdaných hlasov.
Voľby sa konajú tri roky po tom, čo demokratická koalícia zvrhla režim Slobodana Miloševiča, následne sa však rozpadla kvôli vzájomným sporom.
Líder radikálov Vojislav Šešelj vo februári dobrovoľne predstúpil pred haagsky tribunál OSN, ktorý ho obžaloval z vojnových zločinov spáchaných počas konfliktov v bývalej Juhoslávii.
V Haagu je od júna 2001 aj exprezident Miloševič, ktorého Socialistická strana Srbska (SPS) by mohla prekonať pätpercentný prah pre vstup do parlamentu, čo by mohlo znamenať, že radikáli a socialisti získajú v Skupštine tesnú väčšinu. Tieto šance budú o to väčšie, čím menej voličov k urnám príde.
Na druhom mieste predvolebných preferencií je umierneno-nacionalistická Demokratická strana Srbska (DSS) Vojislava Koštunicu. Posledný juhoslovanský prezident však spoluprácu s extrémnymi nacionalistami odmietol.
DSS je bližšia expertná strana G17 Plus, ktorá je tretej priečke preferencií. Na štvrtom mieste sa umiestnila Demokratická strana (DS), ktorú viedol v marci zavraždený premiér Zoran Djindjič.
Vytvorenie koalície DSS a G17 spolu s DS sa však nepredpokladá. Do parlamentu sa po neúspechu z roku 2000 s veľkou pravdepodobnosťou dostane aj monarchistické Srbské hnutie obnovy (SPO) Vuka Draškoviča, ktoré vytvorilo koalíciu s hnutím Nové Srbsko (NS) Velimira Iliča.
Dobré šance sa dávajú aj niektorým menším stranám a koalíciám, napríklad koalícii Pre jednotu ľudu, ktorej súčasťou je aj Strana srbskej jednoty (SSJ), ktorú v roku 1993 založil líder polovojenských oddielov Željko "Arkan" Ražnatovič. Arkana v januári 2000 zastrelili v belehradskom hoteli. SSJ sa v decembri 2000 prekvapujúco dostala do parlamentu.
Vysokú popularitu starých nacionalistických strán len tri roky po páde autoritárskeho Miloševičovho režimu odborníci pripisujú hlbokému sklamaniu obyvateľov vyvolanému mizernou sociálnou situáciou a absenciou pozitívnych dopadov prvých opatrných hospodárskych reforiem.
"Boli by sme jediný národ, ktorý zvrhol nedemokratický režim, aby neskôr pre tento režim hlasoval a ktorý by sa demokratickým spôsobom vrátil," komentoval situáciu belehradský týždenník Vreme.
Viacerí belehradskí analytici tvrdia, že obyvatelia Srbska majú po prvý raz po 13 rokoch príležitosť odovzdať svoj hlas straníckemu programu, keďže od roku 1990 sa k urnám chodilo "hlasovať proti niečomu".
Rovnako tomu bolo aj v decembri 2000, keď sa hlasovalo proti stranám Miloševičovho režimu. Víťazom sa stala Demokratická opozícia Srbska (DOS), koalícia zložená zo 17 nesúrodých strán, čo bolo jednou z príčin jej neúspechu.
Volebné miestnosti budú otvorené od 07.00 do 20.00 h SEČ. Relevantné údaje o výsledkov sa očakávajú najskôr o polnoci. Hlasovanie bude sledovať 14.000 pozorovateľov.
Viac ako 6,5 milióna oprávnených voličov má k dispozícii 8589 hlasovacích miestností. O 250 kresiel v Skupštine sa uchádza 4250 kandidátov z 19 strán, koalícií a jedného občianskeho združenia.
Kým v doterajšom parlamente bolo viac ako 20 zoskupení, v nastávajúcich voľbách by sa malo do Skupštiny dostať nie viac ako šesť až osem subjektov. To však nevylučuje prepuknutie veľkej politickej krízy, keďže je možné, že žiadna z koalícií nebude schopná vytvoriť vládu.
Oficiálne výsledky volieb musia zverejniť do 1. januára 2004, konštitučné zasadanie nového parlamentu sa musí uskutočniť najneskôr 27. januára.
