Tieto zistenia odporujú predchádzajúcim teóriám, podľa ktorých boli takzvané zážitky po smrti (NDE) spôsobené nedostatkom kyslíka. Podľa britských vedcov však všetci pacienti so skúsenosťou s NDE mali zabezpečený prívod kyslíku a teda ho museli mať dostatok.
Po preskúmaní zážitkov 63 kardiakov vedci zistili, že myseľ človeka môže pracovať aj po tom, čo mozog prestal vykonávať svoju funkciu a telo je klinicky mŕtve. Ďalej objavili, že jeden z desiatich pacientov, ktorí prežili infarkt, mali NDE pozostávajúce z emócií, vízií a jasných myšlienok v stave, keď už prestali dýchať a stratil sa ich pulz. Pacienti s týmito zážitkami svorne hovoria o pocite mieru, vstupe do ďalšieho sveta a svetle na konci tunela.
Siedmi zo 63 skúmaných pacientov si dokázali spomenúť na svoje emócie a vízie počas klinickej smrti a štyria si pamätali na pocit radosti, zrýchlenie času, zvýšenú senzibilitu, stratu vedomia tela a na stretnutie s mystickou bytosťou alebo dávno zosnulým príbuzným.
Sam Parnia, vedúci univerzitného tímu výskumníkov povedal, že síce všetci pacienti s NDE prestali dýchať, ale zároveň poprel, že by tento zážitok spôsobil nedostatok kyslíka alebo zmena hladiny kysličníka uhličitého v krvi.
"Dokonca sme u štyroch pacientov, ktorí spĺňali kritériá pre skutočné NDE, namerali zvýšenú hladinu kyslíka," povedal vedec a dodal, že ich spomienky nie sú halucinácie, pretože sú "vysoko štruktúrované, naratívne, pacienti sa dokážu na ne ľahko rozpamätať a sú jednoznačné".
"Potrebujeme urobiť ešte obrovský definitívny výskum o tom, či je myseľ produktom mozgu, alebo ide naozaj o nezávislú entitu," uzavrel Parnia.
