Ruský líder zároveň zdôraznil, že Moskva naďalej vníma rozšírenie NATO na východ ako jasnú hrozbu.
"Zaregistrovali sme vaše stanovisko, že aliancia nepovažuje Rusko za svojho protivníka. Vítame a oceňujeme ho," povedal Putin Robertsonovi na schôdzke v Kremli. "Rozšírenie obranného zväzu k hraniciam Ruska nemožno vysvetliť ničím iným, než ohrozením Ruska," dodal Putin.
Trojica bývalých sovietskych pobaltských republík - Litva, Lotyšsko a Estónsko, majú mimoriadne veľký záujem o pričlenenie sa k NATO. Členstvo týchto krajín by umožnilo lietadlám aliancie dosiahnuť kľúčové miesta v západnom Rusku v priebehu niekoľkých minút.
Ruský minister obrany Igor Sergejev dopoludnia odovzdal Robertsonovi návrh perspektívnej spoločnej európskej protiraketovej obrany, ktorý Moskva považuje za alternatívu k americkému Národnému systému protiraketovej obrany (NMD). NMD má slúžiť na ochranu Spojených štátov pred prípadnými raketovými útokmi tzv. nespoľahlivých krajín, ako je Irak, Irán a Severná Kórea.
Ako tvrdia predstavitelia ruského rezortu obrany, podstata návrhu spočíva v tom, že ak za týmto účelom zriadená expertná komisia odhalí existujúcu alebo potenciálnu hrozbu napadnutia Starého kontinentu nestrategickými raketami a skonštatuje nemožnosť odvrátiť ju existujúcimi prostriedkami, budú vytvorené a dislokujú sa mobilné jednotky protiraketovej obrany.
Tieto prvky budú mobilné a budú rozmiestnené v smeroch najväčšieho rizika rakiet, aby kryli najdôležitejšie objekty, citovala slová náčelníka Hlavnej správy medzinárodnej vojenskej spolupráce ruského ministerstva obrany generálplukovníka Leonida Ivašova agentúra Interfax.
Putin na rokovaniach s Robertsonom uviedol, že po preštudovaní návrhu špecialistami NAT0 môžu ruskí odborníci vycestovať do bruselskej centrály aliancie a rokovať o ňom s NATO, ako aj európskou verejnosťou. Ruský líder tiež vyhlásil, že k informáciám o štartoch strategických rakiet, ktoré si vymieňajú Spojené štáty a Rusko, môžu získať prístup aj krajiny Európskej únie, teda ďalší členovia NATO.
Putin zároveň ocenil úlohu šéfa NATO pri oživovaní vzťahov Ruska a aliancie, ktoré Kremeľ zmrazil po odštartovaní leteckej operácie spojencov proti Juhoslávii v roku 1999. Ruský prezident však dôrazne varoval, že tendencia niektorých nemenovaných členských krajín NATO - pravdepodobne, ako uvádza americká tlačová agentúra AP, mal na mysli USA pod vedením Georgea W. Busha - stavať Rusko do nepriaznivého svetla by mohla viesť k novým krízam vo vzťahoch.
"Sme... si vedomí vyhlásenia urobeného určitými predstaviteľmi Západu, ktorí sa pokúšajú obnoviť imidž Ruska ako ríše zla, hoci to už u nikoho viac nevyvoláva obavy," povedal Putin. "Akékoľvek hrozby a preteky v zbrojení sa objavujú vtedy a tam, kde je nedostatok dôvery," dodal.
Robertson na to odpovedal, že prioritou pre NATO a Rusko musí byť budovanie partnerstva odolného krízam, ktoré je založené na dôvere a otvorenosti.
