Miroslav Kollár,nový predseda Rady STV
Novým predsedom Rady STV sa v stredu po dramatických pokusoch Mariána Slováka a Mareka Maďariča, čo sa dvakrát vzájomne vzdali kandidatúry, stal Miroslav Kollár. Má tridsaťštyri rokov, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú, no dnes sa jeho meno spája hlavne s médiami.
Ako píšuci novinár začínal v roku 1991 vo Verejnej mienke. Neskôr pracoval v satirickom týždenníku Tomáša Janovica Aréna. Robil aj spravodajcu ČTK, písal pre Mosty, pre prílohu Fórum v denníku SME, aj pre Domino fórum. Dnes spolupracuje s Inštitútom pre verejné otázky a s Mediálnym inštitútom, ktorý ho do Rady STV nominoval. A stíha ešte „ďalších stopäťdesiat vecí", ako sám hovorí.
Chce, aby rada pracovala efektívnejšie, vecnejšie a profesionálnejšie. Je kamarátom riaditeľa STV Richarda Rybníčka, do Rady STV však prišiel v čase, keď bol Rybníček riaditeľom Joj. „S Rybníčkom sa poznáme, ale to sa končí vo chvíli, keď vstupujem do tej budovy. Nemám problém ukončiť pôsobenie pána Rybníčka vo funkcii generálneho riaditeľa STV, keby na to boli reálne dôvody."
S „generálom" ho spája aj láska k hudbe, no pochádza z normálnej priemernej rodiny. Niekoľko generácií v ich rodine sa venovalo pleteniu košíkov alebo boli železničiarmi. „Možno som sa tomu trochu priblížil tým, že som desať rokov pravidelne cestoval vlakom, ale košík upliesť neviem." (smiech)
Má tri sny - chce vyhrať triatlon na havajskom ostrove Kauai, chce sa naučiť hrať na klavíri a chce nakrútiť film. „Alebo aspoň k nejakému napísať scenár." A do Elektry by na rozdiel od Rybníčka nešiel. „Pre mňa to nie je miesto ako každé iné. Je to miesto, ktoré je spojené s istou históriou aj s istými dodnes nevyjasnenými podozreniami." (th)
Rudolf Sokol, nový riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Od štvrtka nový šéf Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o sebe tvrdí, že sa narodil ako pravičiar. Rudolf Sokol je takisto z východu, z dedinky Slovník neďaleko Trebišova. Na Filozofickej fakulte v Košiciach začal študovať až ako 25-ročný, po revolúcii sa stal riaditeľom Okresného úradu práce pre Košice a okolie. V novej funkcii bude jeho hrubý príjem 46 620 korún a v rámci Slovenska bude mať pod sebou 8347 pracovníkov.
Politicky sa začal angažovať až po revolúcii. V roku 1990 vstúpil do KDH, neskôr sa stal jedným z prvých členov SDKÚ. V roku 2001 sa stal členom krajského predsedníctva SDKÚ, je aj členom rady SDKÚ za okres Trebišov.
Podľa jeho slov býva v práci od skorého rána až do večera. No zároveň dodáva, že „najradšej mám voľný pracovný čas, to znamená, že robím vtedy, keď treba". Rád chodí medzi ľudí. Za priateľov považuje najmä členov vlády SDKÚ, osobitne samotného premiéra. Vo voľnom čase pláva, číta knihy, kedysi sa venoval kulturistike, ochotníckemu divadlu a ľahkej atletike. Dokonca písal básne.
„Narodil som sa v znamení Leva, asi aj to ma predurčovalo k tomu, že som vždy chcel veci riadiť a manažovať." Najviac ho trápi nezamestnanosť v rámci regiónov. „Druhou vecou, ktorú považujem za potrebnú, je pripraviť ľudí na nový život v Európskej únii, na trh práce." (jm)
