Ambiciózne reformy slovenskej vlády dostávajú svoju tvár. Jedným z najodvážnejších krokov, ktorý pozitívne hodnotia nielen zarytí opoziční kritici, ale aj zahraničie, je zavedenie rovnej dane. Predvolebný sľub Mikuláša Dzurindu, ktorý sa zdal byť podobným sľubu o zdvojnásobení zárobkov z roku 1998, sa stal skutočnosťou. Rovnaké zdanenie všetkých príjmov, sprehľadnenie a zjednodušenie celého systému a v neposlednom rade aj viac peňazí nielen na kontách podnikateľov robí zo Slovenska unikátnu krajinu, ktorú dnes porovnávajú s daňovými rajmi, ako je napríklad Hongkong. Washington Post v rozsiahlom článku apeloval na americký kongres, aby sa nebál nasledovať príklad Slovenska a rovnú daň aplikoval aj pre Američanov.
Podľa niektorých ekonómov je rovná daň skôr recept pre ekonomiku ako pre peňaženku občanov. Úspory na daniach začínajú byť zaujímavé až pri príjme nad 25-tisíc korún mesačne, pričom takmer tri štvrtiny občanov Slovenska majú príjem pod hranicou priemernej mzdy. Tá bola v roku 2002 vo výške 13 511 korún. Z toho vyplýva, že rovná daň sa najviac oplatí ľuďom s vyšším príjmom, teda aj našim politikom bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť. Oni to vedia a neradi o tom hovoria: Plháková: „Buď si tie peniaze ušetrím, alebo si za ne kúpim niečo na seba." (jm)
Čo presne ušetria
poslanec: | 16 440 | |
predseda Národnej rady: | 38 844 | |
podpredseda Národnej rady: | 30 396 | |
minister: | 44 604 | |
podpredseda vlády: | 74 460 | |
premiér: | 89 508 | |
prezident: | 230 412 |
Údaje sú v korunách.