Bagram 20. decembra (TASR) - Cintorín vojenských lietadiel sovietskej výroby, ktoré v rámci "upratovania" základne Bagram sústredili na jednu bizarnú hromadu, by mohol slúžiť ako memento, že doterajšie snahy cudzích mocností o ovládnutie Afganistanu skončili neúspechom.
Graffiti, ktoré na zdevastovaných trupoch zanechali americkí vojaci, však svedčia, že situáciu neberú až tak vážne: Okrem mien, názvov svojich jednotiek a časov pôsobenia na troskách možno objaviť nasprejované odkazy mame, Laure adresované vyznanie lásky od Billa, nepodpísané vyznanie adresované Sarah a anonym sa dokonca pýta Erin, či sa zaň nevydá.
O technologickom pokroku, ku ktorému došlo v ostatných rokoch svedčí aj nápis na odlomenom krídle, kde možno nájsť odkaz na internetovú stránku skupiny "Jedinej pravej viery" a "Svetovej oligarchie". 
Traja "proroci" na adrese www.holyducttape.com v sekcii Jediná pravá viera záujemcom okrem iného ponúkajú hodnosti a tituly vo svojej organizácii, ktorá ma štyri hierarchické stupne - od Hlavných prorokov až po Slepých nasledovníkov. Proroctvo však majú - s výnimkou mimoriadnych okolností - zakázané užívatelia amerického telekomunikačného gigantu AOL, ktorí sa však môžu organizácii zameranej na dosiahnutie svetovej dominancie pripojiť ako Slepí nasledovníci.
Hlavní proroci Brendan, Wayland a Jason, ktorí na internete zverejnili aj svoje fotky - napríklad zo silvestrovskej noci na rok 2000 - sľubujú, že po ovládnutí sveta všetci členovia budú mať neobmedzený prístup k bohatstvu, moci a kukuričným plackám taco. Tí, ktorí mexickú špecialitu nemajú radi, si budú môcť zvoliť suši. 
Plánovači operácie Trvalá sloboda spustenej krátko po útokoch na USA z 11. septembra 2001 však vojenské neúspechy britského a neskôr sovietskeho impéria neberú na ľahkú váhu a - v zrejmej snahe neprísť o technologickú prevahu a nedať sa zatiahnuť do partizánskej vojny - neunáhľujú snahy dostať krajinu veľkosti Texasu pod kontrolu koaličných síl, o čom svedčí aj fakt, že centrálna vláda vládne prakticky len v metropole Kábul.
Americké sily svoje vojenské operácie sústredia na cielené útoky proti pozostatkom hnutia Taliban a siete al-Káida, ktorým nehostinná a hornatá krajina poskytuje množstvo úkrytov. Okrem leteckých útokov vedených zo základne v Bagrame americkí vojaci operujú aj z vysunutých základní, tzv. Fire Bases, z ktorých špeciálne jednotky organizujú "hony" na ozbrojencov. Keďže vysunuté základne sú roztrúsené po krajine a pozemné konvoje sú veľmi zraniteľné, zásobujú ich letecky.
Na tento účel slúži letka transportných vrtuľníkov CH-47D Chinook a UH-60 Black Hawk. V prípade voľného miesta môžu vo voľnom čase okružný výlet absolvovať aj vojaci pôsobiaci v Bagrame a tieto operácie využíva aj tamojšie oddelenie public relations, ktoré v spolupráci s tlačovým oddelením organizuje lety pre novinárov. O tom, či sa výlet uskutoční, sa s definitívnou platnosťou rozhodne až na rannom brífingu, na ktorý treba prísť veľmi teplo oblečený s nádejou, že voľné miesto zostane.
Bezpečnostné poučenie pasažierov-nováčikov pred letom je vojensky strohé - žiadny predštartový "aerobic" letušiek na civilných linkách: počas celého letu zostať pripútaný, odpútať sa až na povel posádky a v prípade núdzového pristátia z vrtuľníka nevystupovať - iba ak by unikalo palivo, tiež až na príkaz posádky. Fajčenie je počas letu zakázané, pri odstavenej helikoptére si možno zapáliť len mimo okruhu vymedzeného rotorom.
Po informáciách o plánovanom priebehu letu sa "konvoj" dvoch Chinookov a jedného Black Hawka pod ochranou Apača vydáva z Bagramu na juh - smer základňa pri Orgúne - asi 180 kilometrov od Kábulu - s krátkymi zastávkami na poľných základniach v Gardéze a pri meste Zare Šaran.
"Je to nádherná krajina z hľadiska lietania. Veľmi mi pripomína západnú časť USA," hovorí po hodine a pol pokojného letu nad hnedo-hnedou scenériou a preletoch cez horské priesmyky Robert Raynar, jeden z dvoch pilotov. "Dôležitá je tu nadmorská výška, prúdenie vzduchu. Je to náročné pre lietanie, preto musíme vždy zvažovať hmotnosť vrtuľníka, koľko ľudí zobrať na palubu, počasie, kam ideme..." dodáva v Orgúne počas čakania na Chinooky, ktoré ešte "odskočili" na 50 kilometrov vzdialený post Škín na hraniciach s Pakistanom.
"Hory sú tu takmer rovnaké, len vyššie," súhlasí s pilotom Tim Torres z Los Angeles, jeden z dvoch strelcov, ktorí sa starajú aj o údržbu stroja, pasažierov a náklad. Pripúšťa, že afganská krajina mu pripomína domov, "ale bez miest", dodáva so smiechom. 
Posádka sa počas zásobovacích letov cíti bezpečne, o čom svedčí aj to, že guľomety sú prevažnú časť letu sklopené k trupu vrtuľníka a strelci si dokonca nájdu čas na "korešpondenčnú" minipartiu piškvoriek vo formáte trikrát tri na poznámkovom bloku, ktorým komunikujú s pasažiermi - tí nie sú vybavení slúchadlami a mikrofónom. Mierne napätie je cítiť počas krátkeho pristátia v Gardéze, kde sa vykladajú zásoby len z väčších Chinookov. Blížiace sa osobné auto upúta pozornosť pravého strelca Kevina Schermana, ktorý pre istotu ukazovák presunie na spúšť guľometu.
"V tomto prostredí sme sa nedostali do stretu, hlavne kvôli tomu, že s nami vždy máme dobrý podporný stroj, AH-64 (Apache), a na tieto vrtuľníky príliš často neútočia. Ak áno, je to streľba z malých zbraní, AK-47 (samopal kalašnikov), - takou streľbou len otravujú. Naučili sa nestrieľať na nás, lebo vedia, že to je zničujúce pre tých dole," hovorí pilot Raynar, ktorý v Afganistane šiestym mesiacom absolvuje svoje prvé zahraničné nasadenie. Pilotom je štyri roky, predtým 12 rokov slúžil ako pešiak. "Viem, ako je to byť vonku. Je dobré byť vo vrtuľníku, je to o niečo bezpečnejšie a hlavne nezostávate dlho na jednom mieste. Je to iný štýl života," hovorí.
Na jednom mieste dlho nezostáva ani novinár z relácie 60 Minutes (60 minút) americkej televízie CBS Geoffrey Newton, ktorý po týždňových vybavovačkách dostal povolenie na pobyt na základni Orgún, vrátane účasti na vojenských akciách.
Nechýbalo však veľa a novinár mohol byť na viacerých miestach súčasne: Počas debaty pred štartom z Bagramu - Newton na vrtuľník čaká asi tak, ako sa v normálnom živote čaká na ranný vlak do práce - len tak mimochodom dodáva, že pred pár týždňami v aute narazil na mínu. Humvee vyletel päť metrov do vzduchu a prevrátil sa - jemu sa nestalo nič, vojak na vedľajšom sedadle však prišiel o nohu nad kolenom.
Tiež prekvapí otázkou, čo je s Vladimírom Mečiarom. Vysvetlil, že v čase delenia Česko-Slovenska koncom roku 1992 pracoval v Prahe, pričom často navštevoval Bratislavu. Obsah článkov jeho anglicky písaného periodika sa však vtedajšiemu slovenskému premiérovi nepáčil, dôsledkom čoho boli početné žaloby.
Mečiar nie je jediným kontroverzným politikom, s ktorým sa Newton dostal do kontaktu. Priznal sa k tomu, že pracoval v štábe hviezdneho reportéra Dana Rathera, ktorý v čase eskalujúcej irackej krízy vo februári urobil exkluzívne interview so Saddámom Husajnom. Rozhovor, v ktorom iracký líder okrem iného vyzval amerického prezidenta Georgea W. Busha na televízny duel v priamom prenose, nevyvolal priaznivú reakciu Bieleho Domu. Newton dodáva, že názormi vlády sa jeho televízia nedá ovplyvňovať a treba dať priestor aj druhej strane. "Možno by povedal niečo, čo by odvrátilo vojnu," vracia sa do času rozhovoru so Saddámom. V prípade bývalého irackého lídra, ktorého medzičasom zadržali pri meste Tikrít, však možnosť odvrátenia konfliktu nebola reálna. "Je to šialenec," zhrnul svoj dojem Newton.
(osobitný spravodajca TASR Robert Kolesík)
