Bagram 21. decembra (TASR) - Napriek tomu, že 40 slovenských vojakov v Afganistane pôsobí v rámci Američanmi vedenej vojenskej operácie Trvalá sloboda, ich úlohou nie je zvádzať boje, ale budovať.
Príslušníci ženijno-letiskovej jednotky zo Sliača na základni v Bagrame pracujú predovšetkým na tamojších letiskových plochách, kde sa v minulosti sústreďovali na odstraňovanie následkov vojenských konfliktov a teraz sa zameriavajú na rozširovanie kapacít pre potreby koaličných síl.
Od augusta 2002, keď začali na Bagrame pôsobiť, slovenskí vojaci okrem iného opravovali vzletovú a pristávaciu dráhu, postavili rozširovacie pásy rolovacej dráhy, opravili krátery na ploche, postavili odstavné plochy pre lietadlá a parkovaciu plochu pre vrtuľníky.
Okrem rozšírenia rolovacej dráhy, ktorá prebieha paralelne so štartovacou a pristávacou dráhou, 23. decembra zahlásia ukončenie výstavby tzv. taxiway - 90 metrov dlhej a približne 30 metrov širokej spojky medzi rolovacou dráhou a odstavnou plochou.
Slovenskí vojaci podliehajú priamo americkému veliteľstvu, ktoré koordinuje prácu všetkých ženijných jednotiek na Bagrame. Slovenská jednotka je z nich početne najmenšia - zo 40 vojakov treba odrátať malý štáb, štyroch vojakov nočnej strážnej služby, lekára a kuchára.
Kuchár je veľmi dôležitý, keďže sa nestará len o žalúdky vojakov, ale aj povzbudzuje morálku domáckou "slovenskou" stravou, ktorá dopĺňa a spestruje jedlo z americkej kantíny. Tam sa všetko, vrátane mäsa, pripravuje "na sladko" a hlavnými chodmi sú raňajky a večera.
Napriek ich neveľkému počtu - popri Američanoch, ktorých je najviac, je na základni aj necelá stovka ženistov z Poľska a asi 150 Juhokórejčanov - slovenskí vojaci sú na výsledky svojej práce hrdí.
"Prácu si vážia a je to cítiť," hovorí o Američanoch veliteľ podplukovník Ján Truska, ktorý spoluprácu s predstaviteľmi najsilnejších ozbrojených síl sveta hodnotí ako veľmi dobrú.
Ako príklad uznania možno okrem ďakovnej plakety od veliteľa považovať skutočnosť, že veliteľstvo poverilo vybudovaním taxiway práve Slovákov, pričom ich požiadalo o urýchlenie termínu dokončenia.
Vzhľadom na neveľký počet vojakov pri plnení úloh je dobrá každá ruka a keď môžu, na stavbách pracujú aj dôstojníci slovenskej jednotky. Na tento druh nasadenia sa však nesťažujú - naopak, ako tvrdia, aspoň im rýchlejšie ubehne čas a administratívu vybavujú po "fajronte".
Veliteľ Truska však odmieta porovnávanie výkonnosti a zdôrazňuje, že každá práca má svoj význam. "Letisko nie je len dráha, ale aj iné veci," dodáva.
"Hviezdou" slovenskej jednotky je veterán misií, rotmajster Ladislav Kostovčík, ktorý od roku 1994 pôsobil dvakrát v bývalej Juhoslávii a raz v Eritrei. Kým v minulosti sa podieľal na odmínovaní, teraz obsluhuje "bager" UDS.
Pri spoločných akciách s vojakmi iných jednotiek - naposledy 17. novembra pri príležitosti slovenského štátneho sviatku - niekedy predvedie svoje číslo, keď lyžicou UDS-ka zatvorí pootvorenú škatuľku zápaliek položenú nastojato na zem. Rotmajster o svojej demonštrácii zručnosti hovorí ako o "fintách" a "šou". Takéto schopnosti sa mu však zídu. Ako dodáva, pri práce na stavbe stačí jeden zlý pohyb na zničenie celodennej práce kolegov, napríklad vo forme debnenia, ktoré musí byť pri stavaní letiskovej dráhy veľmi presné.
SLOVENSKÚ KOLIBU ZÁVIDIA VŠETKY NÁVŠTEVY
Svoje zručnosti slovenskí vojaci nedemonštrujú len pri práci na pridelených projektoch. Príslušníci iných jednotiek im závidia "kolibu", ktorá slúži ako zasadačka, jedáleň a spoločenská miestnosť. Okrem priestoru a prípadného azylu - vojaci v neveľkých obytných kontajneroch bývajú po štyroch - je najväčšou vymoženosťou krb, ktorý postavili z tehál získaných na búracích prácach - tiež jeden predmet činnosti Slovákov. O krb údajne prejavili záujem aj vojaci z iných jednotiek. Oheň však zapália len občas a pri mimoriadnych príležitostiach - drevo je v Afganistane vzácnosť a do krbu sa prikladá odrezkami z nevyužiteľného odpadového dreva po búracích prácach.
Na vojenské pomery luxusné prostredie príbytku spôsobuje, že aj služobné návštevy sa zdržia dlhšie, ako je nevyhnutné na vybavenie tej-ktorej záležitosti.
VÄČŠIA BEZPEČNOSŤ PRINÁŠA VIAC HLUKU
Skutočnosť, že v Afganistane sa nejedná o mierovú misiu, ale o vojenskú operáciu a jej zabezpečenie, sa odzrkadľuje aj na sprísnených bezpečnostných opatreniach, ktoré platia na základni a hlavne mimo nej, kde je oblečená uniforma - hlavne zahraničná - považovaná za bezpečnostné riziko.
Vojaci svoje zbrane neodkladajú prakticky po celý deň, Slováci si ich berú aj na stavenisko a v jedálni je problémom nezakopnúť o samopaly M16, ktoré si Američania odkladajú pod stoličky.
Slováci cesty mimo základňu obmedzujú na minimum - skupina vyslaných vojakov občas zájde na juh do 50 kilometrov vzdialeného Kábulu pre poštu a zásoby - tie kupujú od švajčiarskej firmy. Na takéto cesty sa vydávajú minimálne dve vozidlá a vojaci majú povinné nepriestrelné vesty a helmy. Okrem toho im poskytuje ochranu poľská špeciálna jednotka, tzv. Gromáci.
Od septembra, keď do Bagramu prišla nová rotácia, až do tohto týždňa sa o vzrušenie na základni starali len cvičné poplachy. To však už neplatí. V noci zo 17. na 18. decembra došlo k raketovému útoku, pri ktorom na základňu dopadli dve až tri strely pravdepodobne kalibru 107 milimetrov. Jedna z nich dopadla do 200 metrov od tábora slovenskej jednotky. Útok si našťastie nevyžiadal žiadne obete ani zranených. Incident je vo vyšetrovaní.
Niektorí slovenskí vojaci, ktorí tu pôsobili aj v minulosti, si pamätajú aj na raketové ostreľovanie, keď strela dopadla na letiskovú dráhu neďaleko slovenského tábora.
Doterajšie útoky spočívali v tom, že extrémisti rakety po - viac-menej približnom namierení - odpálili s časovým odstupom pomocou nastaveného spínača. Takéto ostreľovanie nie je veľmi presné, čo je pre slovenský tábor skôr nevýhodou, lebo nemožno predpokladať, že by bol cieľom a, ako sa hovorí, "náhoda je blbec".
Nebezpečenstvo raketového ostreľovania eliminuje skutočnosť, že ochranná zóna siaha ďaleko za okraj základne. Okrem toho sa nad Bagramom vznáša biely pozorovací balón, z ktorého sa optikou používanou v amerických bezposádkových lietadlách Predator zábery prenášajú na obrazovky bezpečnostného strediska na veliteľstve.
Skutočnosť, že slovenský tábor leží v blízkosti dráhy, je z hľadiska bezpečnosti výhodou. Keďže jej ochrana patrí medzi priority Američanov, tábor je chránený prakticky spolu s letiskom.
Odvrátenou stranou mince je skutočnosť, že letisko je v plnej permanencii aj v noci a o intenzívnu zvukovú kulisu sa starajú štartujúce a pristávajúce stroje. Diapazón zvukov je široký - od transportných Herkulesov, veľkokapacitných C-17, cez vrtuľníky až po špecificky škripot turbín lietadiel A-10 určených na boj proti pozemným cieľom. Hluk však nie je problém. "Dá sa na to zvyknúť. Horšie sa znáša prašné prostredie," hovorí veliteľ.
MISIA JE NÁROČNÁ PREDOVŠETKÝM PSYCHICKY
Slovenskí vojaci v Afganistane pôsobia v rámci polročných rotácií. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť od domova ide o šesť mesiacov bez dovolenky, pričom štyria sú v Bagrame od úplného začiatku a asi tucet ťahá druhú rotáciu.
O kontakt s domovom sa stará internet a telefón - karta za 15 dolárov vystačí na hodinu telefonovania na slovenskú pevnú linku. Okrem toho z internetu "sťahujú" večerné správy televízie Markíza, ktoré nasledujúci deň púšťajú cez amplión.
Odreagovať sa dá aj športom. Hlavne v lete vojaci využívajú posilňovňu, kam v rámci priateľských vzťahov činkami prispeli aj americkí "mariňáci", ktorí majú tábor v susedstve. S inými susedmi, juhokórejskými vojakmi, Slováci pravidelne hrávajú futbal a na vlastnej základni zorganizovali turnaj v stolnom tenise, v ktorom sú - na rozdiel od futbalu - lepší Kórejčania.
Pôsobenie na misii je pre vojakov hlavne psychickou záťažou, aj preto sa pred odchodom museli podrobiť prísnym testom. Veliteľ Truska zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom pre úspešné fungovanie je vzájomná dôvera a stmelenosť. Dodáva, že aj v tomto smere je s jednotkou spokojný.
Prípadné problémy vo vzťahoch by mali na malý kolektív väčší dopad ako vo veľkých jednotkách. Z tohto hľadiska je výhodou, že všetci slovenskí vojaci sú v Afganistane dobrovoľne, napriek tomu, že účasť na misii je možné dostať rozkazom. Tento stav však nemusí trvať stále. Na niektoré posty už bolo kvôli nutným previerkam problémom zohnať ľudí.
Viacerí vojaci v Bagrame však nezakrývajú, že jednou z motivácií bola popri nových skúsenostiach aj možnosť, na slovenské pomery, slušného zárobku, ktorý je zároveň jedným z dôvodov ich "mediálnej plachosti".
(osobitný spravodajca TASR Robert Kolesík) žab
