FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Deväť rokov bol podpredsedom HZDS, dnes je podpredsedom rady – „odkladacieho orgánu hnutia“.
(Smiech.) „Viem, že sa tomu tak hovorí. Mne to vyhovuje, cítim sa vnútorne oslobodený.“
Niekto by to pomenoval skôr ako pád v hierarchii straníckych štruktúr.
„Ja sám som v roku 2000 prejavil záujem stiahnuť sa zo špičkovej politiky.“
Nechce byť už ani ministrom?
„Nikdy nehovor nikdy, ale skôr nie.“
Nejde len o rétoriku poslanca, s ktorým sa už v roku 2002 nepočíta?
„Som trojkou, štvorkou v prieskumoch popularity s Vojtechom Tkáčom. Určite nie.“
Ministerstvo
Ministerka financií Brigita Schmögnerová o svojom predchodcovi hovorí: „On sa stále na mňa zo školy pamätá, ja sa naňho stále nepamätám.“
Kozlík reaguje: „Spomínam si na ňu ako na asistentku s modrými očami v minisukni. Volali sme ju Brigitka.“
Schmögnerová: „Asi nebol až takým elitným študentom, aby som si ho uložila do pamäti. Inak, študoval ten istý odbor ako ja a je možné, že som bola jeho ročníkovou učiteľkou.“
Kozlík: „Je to možno drobná malichernosť, možno ženská márnivosť. Možno ide o prudký názorový konflikt skreslený politikou a niektorými osobnými tenziami.“
Sergej Kozlík sa dostal na ministerstvo hneď po skončení vysokej školy.
„Na Slovenský cenový úrad. Veľmi rýchlo som však začal uvažovať, či je to najlepší spôsob riadenia štátu. Všetko sa meralo, plánovalo. Boli to suché čísla. Výzvy prišli až s formovaním trhového hospodárstva.“
Napriek tomu zostal v úrade až do revolúcie, v tridsiatich šiestich rokoch postúpil na post riaditeľa odboru.
Preto vstúpil do KSČ? Kvôli kariére?
„Môžete to nazvať kariéra, ja to nazývam sebarealizácia. Nebola to otázka príkazu, ale racionálneho rozhodnutia.“
Manželstvo
Marieta Kozlíková členkou KSČ ani HZDS nikdy nebola.
V čase vlády Mečiarovho kabinetu pôsobila ako „malá riaditeľka odboru“ Slovenskej sporiteľne, dnes je zamestnankyňou Slovenskej poisťovne.
Nestojí za privatizáciou žiadneho z podnikov?
„Nie. V čase môjho ministrovania zarábala trochu viac ako ja, dnes zarába s odmenami približne rovnako. Nikdy som s tým nemal problém.“
A čo syn – hovorilo sa, že stojí v pozadí podnikov na Orave.
„Nie je to pravda.“
Pred pár rokmi sme ho videli na Oravskej priehrade na drahom aute – BMW alebo Mercedes.
„Chodieval na priehradu, ale auto mal buď od kamaráta, alebo firemné.“
Aj keď Ján Kozlík nefiguruje v žiadnom zázname obchodného registra, Kozlík senior pokojne priznáva: „Je podielnikom v jednej súkromnej firme, figuruje vo dvoch firmách.“
Zakrýva tam exministra financií?
„To nie. Samozrejme, neviem to vylúčiť ani vyvrátiť – ak urobíte takú domnienku, už je subjektívna. Ale skutočne nie.“
Je rád, že syn dospel: „Čas pracuje na jeho vyzretí, darí sa mu.“
Dcéra právnička pracuje na procesoch v rámci pričlenenia Slovenska k Európskej únii na ministerstve.
Vedia koaliční protivníci, že je Marieta Kozlíková jeho dcéra?
„Vedia. A myslím si, že získali dobrého trojjazyčne hovoriaceho pracovníka. Hovorí aktívne po anglicky a nemecky, robí si francúzštinu.“
Angličtinu si vylepšuje aj Kozlík. Keď bol na Kube počas rokovania NR SR, jeden zdroj hovoril, že sa tam zdokonaľoval v angličtine, druhý, že si zobral parlamentnú dovolenku zo zdravotných dôvodov.
„Bolo to zo zdravotných dôvodov. Mimochodom, v tom čase už parlament zasadať nemal, zmenil sa program. A, samozrejme, že som sa tam doučil aj po anglicky.“
Na jednom z výletov sa „skamarátil“ s Fredym, krokodílom, nakoniec sa s ním aj odfotografoval.
„Videl som aj Fidela Castra,“ bulvarizuje Kozlík svoje rozprávanie – a so smiechom dodáva: „Pochopiteľne, na obrázku.“
Sergej Kozlík sa okrem tvorby straníckeho programu, analýz, štúdia angličtiny a občasného poskytovania konzultácií venuje aj muzike. V študentských rokoch hral na basgitare – na strednej škole založil vlastnú kapelu, ktorá po rokoch povinných zábav a plesov hrávala vo vychýrenom Carltone.
Vtedy mal ponuky ísť do Švédska i do Švajčiarska, dnes si s kapelou zahrá príležitostne.
„Naposledy to bolo vo februári 2000. Otec je z Riečky pri Banskej Bystrici, oslovili ma, či neprídem na ich dedinský ples. Kývol som, že prídem – ale aj s kapelou.“
Odohral asi päť kôl, odchádzal o druhej nadránom.
„Zachraňoval som si holý život – každý ma chcel na čosi pozvať.“
Keby pokračoval v muzicírovaní, možno by nemal dom v radovej výstavbe v Lamači, ale vo vilovej štvrti pod Hradom, podpichujeme.
„A možno aj nie,“ reaguje Kozlík.
Majetok a MHD
Do domu v Lamači sa presťahovali minulý rok. Našetril naň Kozlík z platu ministra?
„Predali sme dva rodičovské byty – môj a manželkin – zobrali sme si úver dva a pol milióna. Dokopy nás to vyšlo okolo päť miliónov.“
Dom má dve podlažia, na každom je kuchyňa, obývačka s jedálňou, spálňa, kúpeľňa, za domom zimná záhrada.
„Chceme, aby pri nás zostala bývať dcéra.“
Vlastnia vraj jedno motorové vozidlo – Oltcit.
„To je to, čo ma trochu štve. Nemám vodičský preukaz. Pre mňa je potrebné nájsť si zamestnanie so šoférom. (Smiech.) Teraz mi robí vodiča manželka, chodím aj mestskou dopravou.“
No určite, reagujeme. Spomenie si, kedy šiel MHD posledný raz?
„Áno, asi pred troma mesiacmi. Ale je to sporadické, nechcem zo seba robiť sociálny prípad, to naozaj nie.“
Keď sa pýtame na reakcie cestujúcich, hovorí, že nevyhľadáva kontakt očami.
„Za tri roky v opozícii sa človeku vráti aj istá anonymita. Ľudia si našli iné, nové objekty hnevu, aj za veci, za ktoré vláda nemôže.“
Nie je Mečiarova vláda zodpovedná napríklad za únos mladého Kováča?
„Môžem opakovať to, čo viete – kým sa niečo oficiálne nepreukáže, môže byť niekoľko verzií.“
Mítingy a Mečiar
Je zrejmé, že Sergej Kozlík HZDS kritizovať nebude. Neprekáža mu však minimálne jeho mítingová rétorika?
„Podobne ako KDH odráža štruktúru obyvateľstva, je pravdivé aj hnutie. Jeho členmi sú bývalí členovia KSČ aj antikomunisti, veriaci aj ateisti. Je iste príjemné zaintelektualizovať si s Miklošom alebo Moravčíkom – ale koho oslovíte? Dve percentá intelektuálov alebo trinásť percent inteligencie, ľudí s vysokoškolským vzdelaním. A pritom z hľadiska štruktúry volieb nie je nič také nestabilné ako inteligencia.“
Na mítingoch sa musí aj klamať, pritvrdzujeme.
„Hovoria, že mi nerozumejú. Tak to preložím niečím jednoduchým. Ale aby som nemal pocit, že klamem, to si kontrolujem.“
O Kozlíkovom šéfovi sa naopak hovorí, že využíva lož ako pracovnú metódu.
„V politike sa neklame, v politike sa účelovo tvrdí. A toto som ochotný akceptovať aj voči koalícii. Niekedy aj ja niečo účelovo tvrdím, ale snažím sa udržať mieru v rovine – aký je tento pohár? Dopoly naplnený alebo dopoly prázdny? Aby sa človek nemusel niekedy v budúcnosti za seba hanbiť.“
Zatiaľ ten pocit nepozná?
Po krátkom premýšľaní jasne sformuluje: „Nie.“
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
