vedal, že rozhodnutie prezidenta umožní talianskemu parlamentu, aby opäť zvážil návrh, ktorý podľa neho podkopáva pilier európskej politickej kultúry -nezávislosť médií. Odmietnutie zákona zasadilo úder snahám talianskeho premiéra a mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho ešte viac posilniť svoje dominantné postavenie v médiách. Nový zákon by zaručil premiérovým televíznym kanálom ešte väčší podiel príjmu z reklám. Silvio Berlusconi a jeho rodina už teraz vlastnia tri popredné komerčné televízne kanály v Taliansku.
Nový zákon o médiách umožní Bersluconimu skonsolidovať jeho dominantnú pozíciu na mediálnom trhu. Prezident Ciampi Berlusconiho obviňuje, že sa pokúša zvýhodniť televízne reklamy na úkor novín a zariadiť, aby bolo odvolané rozhodnutie talianskeho ústavného súdu. Súd totiž rozhodol, že premiér musí do konca tohto roka premeniť jeden zo svojich troch televíznych kanálov na digitálny. No keďže v Taliansku má digitálne prijímače len málokto, Silvio Berlusconi stratí príjmy z reklám, ak sa rozhodnutie súdu nezmení,. Podľa talianskych novín krok prezidenta Berlusconiho rozhorčil, i keď v televízii povedal, že jeho výroky bude brať do úvahy. "Nerobí mi problém brať do úvahy to, čo povedala hlava štátu, a ak to bude potrebné, zmeniť návrh zákona podľa toho, čo naznačuje. Parlament by ale mohol dospieť k názoru, že návrh bol správne vypracovaný a v dôsledku toho by ho mohol opäť schváliť bez akejkoľvek zmeny."
Rozhodnutie prezidenta Ciampiho je politickou fackou premiérovi. Ľavicové strany a mnohí talianski novinári vyslovili prezidentovi uznanie za to, že zastavil zákon, ktorý sa všeobecne pokladá za ušitý na mieru Berlusconimu. Premiér nikdy vážne neriešil námietky, že medzi jeho mediálnym impériom a jeho verejným úradom je konflikt záujmov. Tvrdí, že vie, čo je pre jeho krajinu najlepšie, no prezident teraz jeho osobnú mienku celkom otvorene spochybnil.
Taliansky prezident má hlavne ceremoniálne povinnosti. Jeho jedinou politickou kartou je právo odmietnuť návrh zákona, ktorý pokladá za protiústavný. No podľa talianskej ústavy prezident ho musí nakoniec podpísať, ak ho parlament odmietne upraviť.
