natívou, keby súd prebehol pod záštitou OSN v Haagu. Mohol by totiž dúfať, že podobne ako Slobodanovi Miloševičovi, aj jemu by sa možno podarilo roky naťahovať súdny proces obhajobou, v ktorej by maskoval svoje zločiny proti ľudskosti právnickými formulkami o vojnovej situácii a námietkami, že nepriateľ je politicky zaujatý.
Skupiny na ochranu ľudských práv volajú po medzinárodnom súdnom procese, aby sa zabezpečila politická spravodlivosť. Takáto požiadavka je však rovnako naivná a nevhodná ako požiadavka niektorých amerických politikov, aby Saddáma súdili v Spojených štátoch, píšu Times. Ani jedno z týchto riešení by totiž nebolo prijateľné pre Iračanov a nacionalisti spolu s islamskými extrémistami by to len využili na
Je jasné, že západ by bol najradšej, keby Saddáma odsúdili v Iraku, no nemôže sa zase podpísať pod nejakú frašku. Británia má ešte ďalší veľký problém, píše denník. Ako jedna z koaličných síl má spoluzodpovednosť za vykonanie spravodlivosti, nemôže sa však na rozdiel od USA podieľať na niečom, čo by mohlo viesť k trestu smrti.
Denník si v tejto súvislosti neodpustil karikatúru, na ktorej stojí Saddám Husajn s povrazom na krku, kým prizerajúci sa Tony Blair šepne britskému šéfovi diplomacie: " Sme samozrejme proti, no NIKDY by sme sa nemiešali do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu!"
